Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská ekonomika v 2. štvrťroku vzrástla o 3,3 %.
Autor TASR
Bratislava 16. augusta (TASR) - Silná spotreba domácností, ako aj oživenie európskych ekonomík by mali v najbližších mesiacoch podporiť rast slovenskej ekonomiky. Očakávajú to analytici po tom, čo dnes Štatistický úrad (ŠÚ) SR zverejnil najnovšie údaje rastu hrubého domáceho produktu (HDP) za 2. štvrťrok. Rast totiž analytikov prekvapil, keď medziročne zrýchlil z 3,1 % na 3,3 %.
"Na rozdiel od našich očakávaní sa rast slovenskej ekonomiky v 2. štvrťroku tohto roka nespomalil. Nepotvrdili sa tak naše očakávania, že silný bázický efekt v dôsledku posunu Veľkej noci, či spomalenia rastu priemyslu a exportov v dôsledku slabšieho výkonu kľúčového automobilového priemyslu, okrešú aj dynamiku medziročného rastu HDP," skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Hoci podrobnú štruktúru rastu zverejnia štatistici až začiatkom budúceho mesiaca, analytici vidia za aktuálnymi číslami viaceré faktory. "Očakávame, že motorom rastu bol domáci dopyt, najmä spotreba domácností, ktorej pomáha priaznivý vývoj na trhu práce. Ide o pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a reálnych miezd. To prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností," predpokladá analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Podľa Koršňáka k rastu domáceho dopytu v 2. štvrťroku pravdepodobne výraznejšie prispeli aj investície. Čísla bankového sektora totiž podľa jeho slov naznačovali pomerne silný rast úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam, čísla stavebníctva zase ukazovali vyprchanie silného bázického efektu vo výstavbe infraštruktúry a obnovenie mierneho medziročnému rastu produkcie stavebníctva.
"Predpokladáme teda, že oživenie investícií zaznamenala slovenská ekonomika v súkromnej aj verejnej sfére. Nie je vylúčené, že časť novo rozbehnutých investícií by pritom mohla byť len v úvodnej prípravnej fáze a skôr ako fixné investície zatiaľ navršovala zásoby," doplnil analytik.
Prognózy analytikov ohľadom ďalšieho vývoja HDP sú optimistické. "Slovenskú ekonomiku by mali aj v nasledujúcich štvrťrokoch naďalej podporovať silnejúca spotreba domácností, ťažiaca zo silného trhu práce a zlepšenej spotrebiteľskej dôvery, ako aj pokračujúce cyklické oživenie európskych ekonomík, ktoré by malo ťahať nahor aj slovenské exporty," očakáva Koršňák. Postupne by však úlohu "ťahúňa" slovenskej ekonomiky mali podľa neho preberať investície, podporené reštartom verejných investícií aj silnejúcimi súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover. Analytici UniCreditu predpokladajú, že rast HDP by v tomto roku mohol byť na úrovni 3,4 %.
Analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú rast na úrovni 3,3 % a k jeho podpore by podľa nich mali tiež prispieť investície, či silnejúci domáci dopyt. "Riziká rastu sú mierne a pomerne vyrovnané. Isté negatívne riziko vyplýva z rokovaní o brexite a ich vplyve na euro a sentiment. Riziko predstavuje aj geopolitický vývoj. Na druhej strane, rýchlejší rast investícií, či razantnejší rast eurozóny predstavujú pozitívne riziko pre rast slovenskej ekonomiky," dodala Muchová.
Hrubý domáci produkt (HDP) v 2. štvrťroku tohto roka vzrástol v stálych cenách medziročne o 3,3 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 3,1 % a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,8 %. Vyplýva to z dnes zverejnených údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
V bežných cenách vzrástol HDP v 2. štvrťroku tohto roka o 4,1 % a dosiahol tak objem 21,065 miliardy eur.
Rýchly odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený. Tieto výsledky budú zverejnené 5. septembra tohto roka.
Štatistici zverejnili aj najnovšie údaje týkajúce sa zamestnanosti. Medziročne vzrástla o 2,1 % a celková zamestnanosť dosiahla takmer 2,37 milióna osôb. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila oproti 2. štvrťroku 2016 o 2,2 % a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,6 %.
"Na rozdiel od našich očakávaní sa rast slovenskej ekonomiky v 2. štvrťroku tohto roka nespomalil. Nepotvrdili sa tak naše očakávania, že silný bázický efekt v dôsledku posunu Veľkej noci, či spomalenia rastu priemyslu a exportov v dôsledku slabšieho výkonu kľúčového automobilového priemyslu, okrešú aj dynamiku medziročného rastu HDP," skonštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Hoci podrobnú štruktúru rastu zverejnia štatistici až začiatkom budúceho mesiaca, analytici vidia za aktuálnymi číslami viaceré faktory. "Očakávame, že motorom rastu bol domáci dopyt, najmä spotreba domácností, ktorej pomáha priaznivý vývoj na trhu práce. Ide o pokles miery nezamestnanosti, rast zamestnanosti a reálnych miezd. To prispieva k zvyšovaniu disponibilného príjmu domácností," predpokladá analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Podľa Koršňáka k rastu domáceho dopytu v 2. štvrťroku pravdepodobne výraznejšie prispeli aj investície. Čísla bankového sektora totiž podľa jeho slov naznačovali pomerne silný rast úverov poskytnutých nefinančným spoločnostiam, čísla stavebníctva zase ukazovali vyprchanie silného bázického efektu vo výstavbe infraštruktúry a obnovenie mierneho medziročnému rastu produkcie stavebníctva.
"Predpokladáme teda, že oživenie investícií zaznamenala slovenská ekonomika v súkromnej aj verejnej sfére. Nie je vylúčené, že časť novo rozbehnutých investícií by pritom mohla byť len v úvodnej prípravnej fáze a skôr ako fixné investície zatiaľ navršovala zásoby," doplnil analytik.
Prognózy analytikov ohľadom ďalšieho vývoja HDP sú optimistické. "Slovenskú ekonomiku by mali aj v nasledujúcich štvrťrokoch naďalej podporovať silnejúca spotreba domácností, ťažiaca zo silného trhu práce a zlepšenej spotrebiteľskej dôvery, ako aj pokračujúce cyklické oživenie európskych ekonomík, ktoré by malo ťahať nahor aj slovenské exporty," očakáva Koršňák. Postupne by však úlohu "ťahúňa" slovenskej ekonomiky mali podľa neho preberať investície, podporené reštartom verejných investícií aj silnejúcimi súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover. Analytici UniCreditu predpokladajú, že rast HDP by v tomto roku mohol byť na úrovni 3,4 %.
Analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú rast na úrovni 3,3 % a k jeho podpore by podľa nich mali tiež prispieť investície, či silnejúci domáci dopyt. "Riziká rastu sú mierne a pomerne vyrovnané. Isté negatívne riziko vyplýva z rokovaní o brexite a ich vplyve na euro a sentiment. Riziko predstavuje aj geopolitický vývoj. Na druhej strane, rýchlejší rast investícií, či razantnejší rast eurozóny predstavujú pozitívne riziko pre rast slovenskej ekonomiky," dodala Muchová.
Slovenská ekonomika v 2. štvrťroku vzrástla o 3,3 %
Hrubý domáci produkt (HDP) v 2. štvrťroku tohto roka vzrástol v stálych cenách medziročne o 3,3 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 3,1 % a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,8 %. Vyplýva to z dnes zverejnených údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR.
V bežných cenách vzrástol HDP v 2. štvrťroku tohto roka o 4,1 % a dosiahol tak objem 21,065 miliardy eur.
Rýchly odhad hrubého domáceho produktu a zamestnanosti bude na základe ďalších dostupných štatistických a administratívnych údajov spresnený. Tieto výsledky budú zverejnené 5. septembra tohto roka.
Štatistici zverejnili aj najnovšie údaje týkajúce sa zamestnanosti. Medziročne vzrástla o 2,1 % a celková zamestnanosť dosiahla takmer 2,37 milióna osôb. Po očistení o sezónne vplyvy sa celková zamestnanosť zvýšila oproti 2. štvrťroku 2016 o 2,2 % a oproti 1. štvrťroku tohto roka o 0,6 %.
