Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medziročný rast vývozov sa v závere roka spomalil z 8,8 % na 2,6 %, zatiaľ čo medziročný rast dovozov zrýchlil z 6,9 % na 8,0 %.
Autor TASR
Bratislava 7. marca (TASR) – Slovenská ekonomika vlani vzrástla o 1,7 %, no v závere roka tempo rastu hrubého domáceho produktu (HDP) medziročne spomalilo na 1,1 %. Z pohľadu štruktúry ťahal rast domáci dopyt, najmä spotreba domácností a investície. Spotreba domácností zatiaľ odolávala aj napriek vysokej inflácii, no miera ich úspor výrazne klesla, upozornili analytici.
"Štruktúra rastu HDP zásadnejšie neprekvapila a len potvrdila, že slovenskú ekonomiku v závere roka držal v čiernych číslach predovšetkým silný domáci dopyt, a to spotrebný i investičný. Naopak, bilancia v zahraničnom obchode sa zhoršila pod vplyvom spomaľujúcich vývozov a, naopak, (pod tlakom rastúceho domáceho dovozu) zrýchľujúcich dovozov," priblížil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Dynamika medziročného rastu spotreby domácností sa zrýchlila z 3,0 % na 4,7 %, a to aj napriek výraznému (7,6 %) poklesu reálnej mzdy.
Medziročný rast vývozov sa v závere roka spomalil z 8,8 % na 2,6 %, zatiaľ čo medziročný rast dovozov zrýchlil z 6,9 % na 8,0 %. Čistý export tak uberal z medziročného rastu HDP takmer päť percentuálnych bodov (p.b.). Vyššie dovozy boli ťahané najmä silnejúcim domácim dopytom. Jedinou zložkou domáceho dopytu, ktorá v závere roka klesala, bola spotreba vlády (-2,0 % medziročne). Spotreba domácností i investície naopak, podľa analytika trocha prekvapivo, pomerne významne pridali.
Hlavný ekonóm Československej obchodnej banky Marek Gábriš dodal, že spotreba domácností odolávala aj napriek vysokej inflácii. "Obyvateľstvo zrejme zvýšilo výdavky, a to najmä kvôli post-pandemickému uvoľneniu. Inflácia by sa však snáď už mala začať od druhej polovice roka zmierňovať," uviedol Gábriš. Hrubé investície boli najvyššie za ostatné tri roky a pripísali si dvojciferný rast na úrovni 10 %. Podniky boli podľa analytika zrejme motivované aj snahou o zavádzanie energeticky úspornejších technológií. Zahraničný dopyt sa zvýšil medziročne o 2,6 %, avšak vyššie tempo rastu dovozu spôsobilo negatívny dosah čistého exportu na HDP.
Koršňák upozornil, že rekordne nízka miera úspor domácností nebude dlhodobo udržateľná. "Hoci sa pokles reálnych príjmov domácností bude v tomto roku postupne zmierňovať, v druhej polovici by dokonca mohli opäť mierne rásť, spotreba domácností by už nemusela prispievať k rastu ekonomiky," očakáva analytik.
Kým domáca spotreba by mohla ekonomiku podľa Koršňáka v tomto roku skôr brzdiť, nahor by ju mali potiahnuť verejné výdavky. Z rozpočtu EÚ na roky 2014 - 2020, ktorý je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka, síce podľa analytika prepadne Slovensku viac zdrojov, ako tomu bolo v predchádzajúcom rozpočtovacom období, spolu s prvými investíciami z plánu obnovy by však európske zdroje mali predstavovať výrazný impulz pre verejné investície.
"Lepší záver roka i vyššia odolnosť kľúčového trhu eurozóny voči energetickej kríze, ako sme očakávali ešte v závere minulého roka, nás vedú k revízii rastu ekonomiky v tomto roku smerom nahor, z pôvodne očakávaných 0,5 % na 1,0 %," dodal analytik.
"Štruktúra rastu HDP zásadnejšie neprekvapila a len potvrdila, že slovenskú ekonomiku v závere roka držal v čiernych číslach predovšetkým silný domáci dopyt, a to spotrebný i investičný. Naopak, bilancia v zahraničnom obchode sa zhoršila pod vplyvom spomaľujúcich vývozov a, naopak, (pod tlakom rastúceho domáceho dovozu) zrýchľujúcich dovozov," priblížil analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Dynamika medziročného rastu spotreby domácností sa zrýchlila z 3,0 % na 4,7 %, a to aj napriek výraznému (7,6 %) poklesu reálnej mzdy.
Medziročný rast vývozov sa v závere roka spomalil z 8,8 % na 2,6 %, zatiaľ čo medziročný rast dovozov zrýchlil z 6,9 % na 8,0 %. Čistý export tak uberal z medziročného rastu HDP takmer päť percentuálnych bodov (p.b.). Vyššie dovozy boli ťahané najmä silnejúcim domácim dopytom. Jedinou zložkou domáceho dopytu, ktorá v závere roka klesala, bola spotreba vlády (-2,0 % medziročne). Spotreba domácností i investície naopak, podľa analytika trocha prekvapivo, pomerne významne pridali.
Hlavný ekonóm Československej obchodnej banky Marek Gábriš dodal, že spotreba domácností odolávala aj napriek vysokej inflácii. "Obyvateľstvo zrejme zvýšilo výdavky, a to najmä kvôli post-pandemickému uvoľneniu. Inflácia by sa však snáď už mala začať od druhej polovice roka zmierňovať," uviedol Gábriš. Hrubé investície boli najvyššie za ostatné tri roky a pripísali si dvojciferný rast na úrovni 10 %. Podniky boli podľa analytika zrejme motivované aj snahou o zavádzanie energeticky úspornejších technológií. Zahraničný dopyt sa zvýšil medziročne o 2,6 %, avšak vyššie tempo rastu dovozu spôsobilo negatívny dosah čistého exportu na HDP.
Koršňák upozornil, že rekordne nízka miera úspor domácností nebude dlhodobo udržateľná. "Hoci sa pokles reálnych príjmov domácností bude v tomto roku postupne zmierňovať, v druhej polovici by dokonca mohli opäť mierne rásť, spotreba domácností by už nemusela prispievať k rastu ekonomiky," očakáva analytik.
Kým domáca spotreba by mohla ekonomiku podľa Koršňáka v tomto roku skôr brzdiť, nahor by ju mali potiahnuť verejné výdavky. Z rozpočtu EÚ na roky 2014 - 2020, ktorý je nevyhnutné vyčerpať do konca tohto roka, síce podľa analytika prepadne Slovensku viac zdrojov, ako tomu bolo v predchádzajúcom rozpočtovacom období, spolu s prvými investíciami z plánu obnovy by však európske zdroje mali predstavovať výrazný impulz pre verejné investície.
"Lepší záver roka i vyššia odolnosť kľúčového trhu eurozóny voči energetickej kríze, ako sme očakávali ešte v závere minulého roka, nás vedú k revízii rastu ekonomiky v tomto roku smerom nahor, z pôvodne očakávaných 0,5 % na 1,0 %," dodal analytik.
