Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ŠÚ SR v tzv. rýchlom odhade HDP a zamestnanosti podľa ESA 2010 v utorok informoval, že HDP v stálych cenách v prvom štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 0,9 %.
Autor TASR
Bratislava 16. mája (TASR) - Ťahúňom rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska v 1. štvrťroku 2023 boli aj investície a zahraničný obchod. Uviedol to analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák v komentári k rýchlemu odhadu HDP a zamestnanosti, ktorý zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
"Predpokladáme, že významným ťahúňom ekonomického rastu bola investičná aktivita, kde sa nám postupne ukazuje vplyv čerpania európskych financií (eurofondy či plán obnovy), rastúcich investícií firiem na opatrenia zabezpečujúce alternatívne zdroje energie, ako aj postupného rozbehu niektorých veľkých investičných projekov (napríklad Volvo). Okrem toho naznačujú mesačné dáta aj pozitívny príspevok zahraničného obchodu, ktorému sa darilo najmä v závere prvého kvartálu pri výraznejšom oživení exportov v automobilovom priemysle," spresnil Horňák.
Kľúčovým pre celoročný výsledok však bude podľa neho zvyšok roka, najmä jeho druhá polovica. "Vtedy predpokladáme najvýraznejšiu akumuláciu investícií z európskych zdrojov. Ich schopnosť absorpcie tak môže zásadne ovplyvniť rast v nasledujúcich kvartáloch, keďže ich vnímame ako hlavný zdroj rastu v tomto roku. Predpokladáme, že pokles reálnych miezd a čerpanie úspor naráža na svoje limity, a preto by spotreba domácností mohla ostať naďalej pod tlakom," dodal Horňák.
Výhľad na najbližšie obdobie je podľa analytika VÚB Banky Michala Lehutu pozitívny, keďže ekonomike by malo pomôcť dočerpávanie eurofondov z obdobia rokov 2014 až 2020 a jej rast by sa tak mohol do konca roka zrýchliť. "Firmy a spotrebitelia tiež v prieskumoch reportujú vyššiu dôveru v hospodárstvo ako na prelome rokov. Energetická kríza by sa už nemusela opakovať, keďže plynové zásobníky sú v Európe aktuálne naplnené na 63 % (dlhodobý priemer 45 %). Spotreba domácností však pri vysokej inflácii už naráža na strop rekordne nízkej miery úspor, čo by sa malo negatívne prejaviť aj na celkovej spotrebe domácností. Ekonomiku budú naďalej brzdiť aj vyššie úrokové sadzby," doplnil Lehuta.
"Detaily zverejnia štatistici až neskôr, ale zo skôr publikovaných dát sa dá predpokladať, že hospodárstvo potiahol čistý export. Saldo obchodnej bilancie dosiahlo za prvý štvrťrok najväčší prebytok za posledné dva roky. Na strane exportu sa prejavila sila automobiliek, ktoré ťahali celý priemysel. Na strane importu zase pomohol výrazný pokles cien energokomodít, čo znamenalo spolu s utlmeným dopytom, že sa znížil import. Ekonomike mohli pomôcť aj investície spojené so snahou znížiť energetickú náročnosť výroby, ale aj motiváciou čerpať eurofondy v závere obdobia. Naopak vysoká inflácia pravdepodobne utlmila spotrebu domácností, čo bolo možné pozorovať na tržbách v maloobchode," dodal Marek Gábriš, analytik ČSOB.
ŠÚ SR v tzv. rýchlom odhade HDP a zamestnanosti podľa ESA 2010 v utorok informoval, že HDP v stálych cenách v prvom štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 0,9 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 0,9 % a medzikvartálne o 0,2 %.
"Predpokladáme, že významným ťahúňom ekonomického rastu bola investičná aktivita, kde sa nám postupne ukazuje vplyv čerpania európskych financií (eurofondy či plán obnovy), rastúcich investícií firiem na opatrenia zabezpečujúce alternatívne zdroje energie, ako aj postupného rozbehu niektorých veľkých investičných projekov (napríklad Volvo). Okrem toho naznačujú mesačné dáta aj pozitívny príspevok zahraničného obchodu, ktorému sa darilo najmä v závere prvého kvartálu pri výraznejšom oživení exportov v automobilovom priemysle," spresnil Horňák.
Kľúčovým pre celoročný výsledok však bude podľa neho zvyšok roka, najmä jeho druhá polovica. "Vtedy predpokladáme najvýraznejšiu akumuláciu investícií z európskych zdrojov. Ich schopnosť absorpcie tak môže zásadne ovplyvniť rast v nasledujúcich kvartáloch, keďže ich vnímame ako hlavný zdroj rastu v tomto roku. Predpokladáme, že pokles reálnych miezd a čerpanie úspor naráža na svoje limity, a preto by spotreba domácností mohla ostať naďalej pod tlakom," dodal Horňák.
Výhľad na najbližšie obdobie je podľa analytika VÚB Banky Michala Lehutu pozitívny, keďže ekonomike by malo pomôcť dočerpávanie eurofondov z obdobia rokov 2014 až 2020 a jej rast by sa tak mohol do konca roka zrýchliť. "Firmy a spotrebitelia tiež v prieskumoch reportujú vyššiu dôveru v hospodárstvo ako na prelome rokov. Energetická kríza by sa už nemusela opakovať, keďže plynové zásobníky sú v Európe aktuálne naplnené na 63 % (dlhodobý priemer 45 %). Spotreba domácností však pri vysokej inflácii už naráža na strop rekordne nízkej miery úspor, čo by sa malo negatívne prejaviť aj na celkovej spotrebe domácností. Ekonomiku budú naďalej brzdiť aj vyššie úrokové sadzby," doplnil Lehuta.
"Detaily zverejnia štatistici až neskôr, ale zo skôr publikovaných dát sa dá predpokladať, že hospodárstvo potiahol čistý export. Saldo obchodnej bilancie dosiahlo za prvý štvrťrok najväčší prebytok za posledné dva roky. Na strane exportu sa prejavila sila automobiliek, ktoré ťahali celý priemysel. Na strane importu zase pomohol výrazný pokles cien energokomodít, čo znamenalo spolu s utlmeným dopytom, že sa znížil import. Ekonomike mohli pomôcť aj investície spojené so snahou znížiť energetickú náročnosť výroby, ale aj motiváciou čerpať eurofondy v závere obdobia. Naopak vysoká inflácia pravdepodobne utlmila spotrebu domácností, čo bolo možné pozorovať na tržbách v maloobchode," dodal Marek Gábriš, analytik ČSOB.
ŠÚ SR v tzv. rýchlom odhade HDP a zamestnanosti podľa ESA 2010 v utorok informoval, že HDP v stálych cenách v prvom štvrťroku 2023 medziročne vzrástol o 0,9 %. Po očistení výsledkov o sezónne vplyvy sa HDP medziročne zvýšil o 0,9 % a medzikvartálne o 0,2 %.
