Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ekonomický vývoj v 3. kvartáli je pod prognózou aj podľa analytikov z Inštitútu finančnej politiky (IFP).
Autor TASR
Bratislava 16. novembra (TASR) - Ekonomika Slovenska si v predposlednom kvartáli roka udržala mierne rastúci trend. Hrubý domáci produkt (HDP) medziročne vzrástol o 1,3 %. Ukázal to rýchly odhad HDP a zamestnanosti podľa ESA 2010, o ktorom v utorok informoval Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Medzikvartálny rast bol na úrovni 0,4 %. Analytici sa zhodli, že tento rast je pomalší, než sa očakávalo.
Podľa makroekonomického analytika VÚB banky Michala Lehutu pribrzdili ekonomiku Slovenska v mesiacoch júl, august a september problémy priemyslu s nedostatkom čipov. "Aj preto sa ešte slovenský HDP stále nepriblížil k svojmu predkrízovému maximu zo záveru roka 2019. Do toho mu chýbalo ešte 1,3 %," skonštatoval Lehuta.
Poznamenal, že kým detailné údaje poskytnú štatistici až v decembri, už teraz je jasné, že ekonomiku v budúcnosti okrem vysokej inflácie a problémov s dodávkami opäť potrápi aj zimná vlna pandémie. "Spolu s pomalým čerpaním eurofondov a rizikami pre zdroje z plánu obnovy znižujeme našu prognózu ekonomického rastu na tento rok na 3,3 % a na budúci mierne zvyšujeme na 4,9 %," dodal analytik.
Ekonomika v predposlednom kvartáli sklamala aj podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka. "Rast HDP v 3. štvrťroku sklamal a výraznejšie zaostal za priemernými trhovými očakávaniami (3,5 %) i našim konzervatívnym odhadom (2,2 %)," skonštatoval Koršňák.
Z podobných dôvodov ako Lehuta reviduje odhad aj Koršňák, tohtoročný predpokladaný rast znižuje z 3,7 % na tri až 3,1 %. "Rizikom pre budúci rok naďalej ostáva aj priebeh pandémie, kde nateraz počítame s optimistickým predpokladom odznenia hlavnej vlny do konca tohto roka. Rast v budúcom roku tak jemne zdvíhame zo štyroch percent na približne 4,3 %," dodal analytik.
Ekonomický vývoj v 3. kvartáli je pod prognózou aj podľa analytikov z Inštitútu finančnej politiky (IFP). Na sociálnej sieti napísali, že dôvod vidia aj v tom, že spotreba domácností nestačila kompenzovať výpadky v priemysle. "Celoročný výkon ekonomiky tak nedosiahne septembrovú prognózu (3,7 %). Dobrou správou je, že trhu práce sa napriek tomu darilo a zamestnanosť stúpla podľa očakávania o 0,2 %," vyzdvihli analytici IFP.
Podľa makroekonomického analytika VÚB banky Michala Lehutu pribrzdili ekonomiku Slovenska v mesiacoch júl, august a september problémy priemyslu s nedostatkom čipov. "Aj preto sa ešte slovenský HDP stále nepriblížil k svojmu predkrízovému maximu zo záveru roka 2019. Do toho mu chýbalo ešte 1,3 %," skonštatoval Lehuta.
Poznamenal, že kým detailné údaje poskytnú štatistici až v decembri, už teraz je jasné, že ekonomiku v budúcnosti okrem vysokej inflácie a problémov s dodávkami opäť potrápi aj zimná vlna pandémie. "Spolu s pomalým čerpaním eurofondov a rizikami pre zdroje z plánu obnovy znižujeme našu prognózu ekonomického rastu na tento rok na 3,3 % a na budúci mierne zvyšujeme na 4,9 %," dodal analytik.
Ekonomika v predposlednom kvartáli sklamala aj podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka. "Rast HDP v 3. štvrťroku sklamal a výraznejšie zaostal za priemernými trhovými očakávaniami (3,5 %) i našim konzervatívnym odhadom (2,2 %)," skonštatoval Koršňák.
Z podobných dôvodov ako Lehuta reviduje odhad aj Koršňák, tohtoročný predpokladaný rast znižuje z 3,7 % na tri až 3,1 %. "Rizikom pre budúci rok naďalej ostáva aj priebeh pandémie, kde nateraz počítame s optimistickým predpokladom odznenia hlavnej vlny do konca tohto roka. Rast v budúcom roku tak jemne zdvíhame zo štyroch percent na približne 4,3 %," dodal analytik.
Ekonomický vývoj v 3. kvartáli je pod prognózou aj podľa analytikov z Inštitútu finančnej politiky (IFP). Na sociálnej sieti napísali, že dôvod vidia aj v tom, že spotreba domácností nestačila kompenzovať výpadky v priemysle. "Celoročný výkon ekonomiky tak nedosiahne septembrovú prognózu (3,7 %). Dobrou správou je, že trhu práce sa napriek tomu darilo a zamestnanosť stúpla podľa očakávania o 0,2 %," vyzdvihli analytici IFP.
