Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš očakáva, že rast reálnej ekonomiky bude pokračovať počas celého roka.
Autor TASR
Bratislava 6. júna (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky v úvode roka príjemne prekvapil, keď Štatistický úrad SR potvrdil medziročné zvýšenie hrubého domáceho produktu (HDP) za 1. štvrťrok na úrovni 2,7 %. Efekt oživenia spotreby nakoniec prevážil úbytok verejných investícií po ukončení eurofondového cyklu či slabšie exporty áut a strojov. Za celý rok 2024 by sa mal HDP Slovenska zvýšiť o 1,9 - 2 %, očakávajú analytici.
"Hlavným ťahúňom rastu bola spotreba domácností a výdavky verejnej správy. Rastúce reálne mzdy po výraznom poklese inflácie tak v súlade s očakávaniami zabezpečujú silné tempo rastu. Spolu s nárastom výdavkov verejnej správy a zdrojov z európskych fondov by mala ekonomika za celý rok svižne prekonať dvojpercentný rast," uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček.
"V dôsledku lepších ako očakávaných čísel HDP v prvom štvrťroku revidujeme náš odhad tohtoročného rastu ekonomiky smerom nahor z pôvodných 1,4 % na 1,9 %. Budúcoročný rast HDP naopak jemne znižujeme z 2,5 % na 2,4 %. Riziká nášho odhadu vidíme stále vychýlené jemne smerom nahor, a to najmä v dôsledku nad očakávania silného rastu miezd," priblížil analytik Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš očakáva, že rast reálnej ekonomiky bude pokračovať počas celého roka. "Priemerná mzda sa v prvom štvrťroku 2024 medziročne zvýšila o robustných 9 %, pričom reálne mzdy výrazne vzrástli o 5,6 %. V dôsledku toho sa kúpna sila domácností postupne zotavuje z poklesov z predchádzajúcich dvoch rokov," vysvetlil. Tento vývoj podľa neho vytvára silný základ pre zvýšenú spotrebu domácností a zároveň umožňuje doplniť úspory, ktoré museli domácnosti minúť v predchádzajúcom období.
Rast ekonomiky podporili aj výdavky verejnej správy, ktoré medziročne významne vzrástli až o 6,5 %. Spotreba verejnej správy však môže podľa Kočiša veľmi pravdepodobne v blízkej budúcnosti čeliť tlaku v dôsledku nevyhnutnej konsolidácie verejných financií.
Ekonomický rast bude podľa Koršňáka brzdiť najmä eurofondový cyklus. "Už tradične je prechodné obdobie medzi koncom starého a nábehom nového rozpočtovacieho obdobia poznačené i dočasným poklesom verejných investícií," pripomenul analytik. Nábeh nových investícií z nového rozpočtovacieho obdobia či plánu obnovy pritom podľa neho môže spomaľovať i politický cyklus - nástup novej vlády často vedie i k prehodnocovaniu časti priorít, čo môže nábeh nových projektov opäť o niečo oddialiť.
"Hlavným ťahúňom rastu bola spotreba domácností a výdavky verejnej správy. Rastúce reálne mzdy po výraznom poklese inflácie tak v súlade s očakávaniami zabezpečujú silné tempo rastu. Spolu s nárastom výdavkov verejnej správy a zdrojov z európskych fondov by mala ekonomika za celý rok svižne prekonať dvojpercentný rast," uviedol analytik 365.bank Tomáš Boháček.
"V dôsledku lepších ako očakávaných čísel HDP v prvom štvrťroku revidujeme náš odhad tohtoročného rastu ekonomiky smerom nahor z pôvodných 1,4 % na 1,9 %. Budúcoročný rast HDP naopak jemne znižujeme z 2,5 % na 2,4 %. Riziká nášho odhadu vidíme stále vychýlené jemne smerom nahor, a to najmä v dôsledku nad očakávania silného rastu miezd," priblížil analytik Ľubomír Koršňák z UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš očakáva, že rast reálnej ekonomiky bude pokračovať počas celého roka. "Priemerná mzda sa v prvom štvrťroku 2024 medziročne zvýšila o robustných 9 %, pričom reálne mzdy výrazne vzrástli o 5,6 %. V dôsledku toho sa kúpna sila domácností postupne zotavuje z poklesov z predchádzajúcich dvoch rokov," vysvetlil. Tento vývoj podľa neho vytvára silný základ pre zvýšenú spotrebu domácností a zároveň umožňuje doplniť úspory, ktoré museli domácnosti minúť v predchádzajúcom období.
Rast ekonomiky podporili aj výdavky verejnej správy, ktoré medziročne významne vzrástli až o 6,5 %. Spotreba verejnej správy však môže podľa Kočiša veľmi pravdepodobne v blízkej budúcnosti čeliť tlaku v dôsledku nevyhnutnej konsolidácie verejných financií.
Ekonomický rast bude podľa Koršňáka brzdiť najmä eurofondový cyklus. "Už tradične je prechodné obdobie medzi koncom starého a nábehom nového rozpočtovacieho obdobia poznačené i dočasným poklesom verejných investícií," pripomenul analytik. Nábeh nových investícií z nového rozpočtovacieho obdobia či plánu obnovy pritom podľa neho môže spomaľovať i politický cyklus - nástup novej vlády často vedie i k prehodnocovaniu časti priorít, čo môže nábeh nových projektov opäť o niečo oddialiť.
