Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ich naplnenie bude záležať aj od vývoja v eurozóne a v krajinách, s ktorými Slovensko najviac obchoduje.
Autor TASR
Bratislava 12. októbra (TASR) – Vláda si v tento týždeň schválenom rozpočte stanovila za cieľ dosiahnuť deficit v budúcom roku na úrovni 2,83 % hrubého domáceho produktu (HDP) pri raste ekonomiky o 2,2 %. Podľa ekonomických analytikov sú tieto ciele reálne, avšak ich naplnenie bude záležať aj od vývoja v eurozóne a v krajinách, s ktorými Slovensko najviac obchoduje. Rozpočtové ciele pritom podľa niektorých odborníkov mohli byť aj ambicióznejšie.
"Vláda plánuje v roku 2014 znížiť deficit na 2,83 % z tohtoročných 2,94 % HDP. Podľa nášho názoru je takéto zníženie málo ambiciózne a vláda by mala dodržať záväzok zníženia deficitu o 0,5 % HDP ročne. Aj v roku 2015 je tempo konsolidácie len veľmi vlažné," tvrdí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Problém vidí najmä v tom, že znižovanie deficitu je založené na jednorazových príjmových opatreniach, ktoré majú krátku životnosť alebo sú nesystémové. "Na druhej strane treba povedať, že vláda presadila reformu fungovania štátnej správy ESO, ktorá má potenciál priniesť trvalú úsporu nákladov," vyzdvihol Valachy.
Pre slovenskú ekonomiku aj plnenie rozpočtu bude v najbližších rokoch veľmi dôležitý vývoj v exportných krajinách. "Vláda toto riziko priznáva. Vývoj dopytu v zahraničí je pre Slovensko kľúčový. Nižšie plnenie daňových príjmov je reálnym rizikom," myslí si Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Podľa odborníkov najmä v roku 2015 sa nemusí podariť naplniť štátnu kasu podľa očakávaní. "Pre rok 2015 vidím riziko udržateľnosti na príjmovej stránke, keďže rozpočet 2014 je postavený na viacerých jednorazových príjmoch. Napríklad na mimoriadnych dividendách, ktoré by mali byť v roku 2014 vyššie o 0,5 miliardy eur ako v predchádzajúcich rokoch," argumentuje analytik J&T banky Stanislav Pánis.
Vláda však plánuje šetriť aj na strane výdavkov. Menej ako tento rok dostanú zo štátneho rozpočtu viaceré ministerstvá, zefektívniť sa má aj fungovanie štátnej správy. Klesnúť má aj korporátna daň zo súčasných 23 % na 22 %, na druhej strane vláda plánuje zaviesť daňové licencie pre obchodné spoločnosti, z čoho si sľubuje vyššie príjmy o 84,2 milióna eur.
Niektorí analytici zníženie dane z príjmov vítajú, zavedenie licencií však nepovažujú za správny krok. "Hoci zníženie sadzby pomôže mnohým firmám tvoriť zdroje na investície, licencie sú škodlivý nápad. Vláda hádže všetky firmy do jedného koša a v konečnom dôsledku sa snaží vybrať viac zdrojov. Efektívnejšia kontrola by mala nahradiť plošné licencie," myslí si Ďurana.
"Vláda plánuje v roku 2014 znížiť deficit na 2,83 % z tohtoročných 2,94 % HDP. Podľa nášho názoru je takéto zníženie málo ambiciózne a vláda by mala dodržať záväzok zníženia deficitu o 0,5 % HDP ročne. Aj v roku 2015 je tempo konsolidácie len veľmi vlažné," tvrdí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Problém vidí najmä v tom, že znižovanie deficitu je založené na jednorazových príjmových opatreniach, ktoré majú krátku životnosť alebo sú nesystémové. "Na druhej strane treba povedať, že vláda presadila reformu fungovania štátnej správy ESO, ktorá má potenciál priniesť trvalú úsporu nákladov," vyzdvihol Valachy.
Pre slovenskú ekonomiku aj plnenie rozpočtu bude v najbližších rokoch veľmi dôležitý vývoj v exportných krajinách. "Vláda toto riziko priznáva. Vývoj dopytu v zahraničí je pre Slovensko kľúčový. Nižšie plnenie daňových príjmov je reálnym rizikom," myslí si Radovan Ďurana z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Podľa odborníkov najmä v roku 2015 sa nemusí podariť naplniť štátnu kasu podľa očakávaní. "Pre rok 2015 vidím riziko udržateľnosti na príjmovej stránke, keďže rozpočet 2014 je postavený na viacerých jednorazových príjmoch. Napríklad na mimoriadnych dividendách, ktoré by mali byť v roku 2014 vyššie o 0,5 miliardy eur ako v predchádzajúcich rokoch," argumentuje analytik J&T banky Stanislav Pánis.
Vláda však plánuje šetriť aj na strane výdavkov. Menej ako tento rok dostanú zo štátneho rozpočtu viaceré ministerstvá, zefektívniť sa má aj fungovanie štátnej správy. Klesnúť má aj korporátna daň zo súčasných 23 % na 22 %, na druhej strane vláda plánuje zaviesť daňové licencie pre obchodné spoločnosti, z čoho si sľubuje vyššie príjmy o 84,2 milióna eur.
Niektorí analytici zníženie dane z príjmov vítajú, zavedenie licencií však nepovažujú za správny krok. "Hoci zníženie sadzby pomôže mnohým firmám tvoriť zdroje na investície, licencie sú škodlivý nápad. Vláda hádže všetky firmy do jedného koša a v konečnom dôsledku sa snaží vybrať viac zdrojov. Efektívnejšia kontrola by mala nahradiť plošné licencie," myslí si Ďurana.
