Bratislava 21. júla (TASR) – Slovensko bude mať v nasledujúcich rokoch z európskych zdrojov k dispozícii dohromady viac ako 40 miliárd eur. Schválená dohoda je pre Slovensko priaznivá, dôležité však teraz bude predstaviť reformy a projekty, ktoré bude SR z týchto peňazí financovať, zhodli sa ekonomickí analytici.

„Je to slušný balík peňazí na rekonvalescenciu ekonomiky. Keď ich však slovenská vláda rozumne investuje, môže pomôcť nielen k obnoveniu predchádzajúceho výkonu, ale najmä k profilácii silných stránok v kľúčových oblastiach slovenského hospodárstva," zdôraznil analytik Saxo Bank Martin Sklenář.

Jedným zo zdrojov financovania sú granty, kde treba peniaze pomerne rýchlo minúť počas dvoch rokov na zmysluplné reformy a opatrenia.

„Slovensko je historicky veľmi slabé v čerpaní fondov EÚ a toto bude jedna z najväčších výziev novej vlády – aby bola schopná ich vyčerpať. Peniaze sa nedajú minúť len tak hocijako na hocičo a v tom je práve ich háčik," upozornil analytik Tatra banky Juraj Valachy. Zároveň podotkol, že nezvyšujú okamžite dlh krajiny, a tak nezaťažujú rozpočet.

„Tieto peniaze však bude treba začať splácať, podľa predbežných informácií sa začne o sedem rokov a ich splácanie bude trvať 30 rokov," priblížil Valachy.

Druhým zdrojom financovania sú pôžičky. Tento nástroj je podľa neho výhodný pre krajiny, ktoré si v súčasnosti požičiavajú na finančnom trhu drahšie, ako je priemer krajín eurozóny. „Pre krajinu ako napríklad Rumunsko je to veľká vec. Detaily nepoznáme, no vo všeobecnosti je Slovensko v tomto ohľade na tom pomerne dobre, takže využívanie tohto nástroja z našej strany bude skôr obmedzené," dodal.

Balík obnovy by podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej mal byť použitý na investície do budúcnosti, teda zameranie na výskum a vývoj, udržateľný rast a zelenú ekonomiku, digitalizáciu s cieľom posilniť trhy práce, podporiť hospodársky rast a zlepšiť kvalitu života.

„Jednotlivé krajiny by určite mali zvážiť, ako finančné prostriedky použijú. Malo by ísť najmä o podporu spoločností, ktoré zamestnávajú veľké počty zamestnancov, najmä v oslabených regiónoch. Podporiť by sa napríklad mal biznis, ktorý je pre daný región kľúčový. Nejde však o peniaze, ktoré by mali byť použité na infraštruktúru, napríklad diaľnice," myslí si Sklenář.

Analytička Poštovej banky Jana Glasová si vie predstaviť, že by zdroje išli napríklad aj na cestnú infraštruktúru, budovanie IT infraštruktúry, digitalizáciu, investície do vedy a výskumu či podporu vzdelávania.

„Uplatnenie by si však isto našli aj projekty zamerané na podporu regiónov a znižovanie regionálnych rozdielov. Práve tieto oblasti môžu našej ekonomike priniesť v budúcnosti nesporné výhody a posúvať ju vpred," skonštatovala. Poukázala tiež na potrebu vypracovania dôkladného plánu obnovy s dôrazom na budúcnosť Slovenska.

Slovensko by malo mať z prostriedkov, ktoré ešte nevyčerpalo v eurofondoch, k dispozícii 8 miliárd eur. Na samite bol schválený fond obnovy, z ktorého má SR dostať 7,5 miliardy eur. Zároveň bude môcť čerpať pôžičky v objeme 6,8 miliardy eur s veľmi nízkou úrokovou sadzbou. Zo sedemročného rozpočtu Únie by malo Slovensku plynúť 18,6 miliardy eur. Spolufinancovanie má zostať na úrovni 15 %.