Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rast hrubého domáceho produktu by sa mal pohybovať okolo 3,1 % až 3,4 %.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) - Slovenská ekonomika by mala v nasledujúcich mesiacoch rásť stabilným tempom. Rast hrubého domáceho produktu by sa mal pohybovať okolo 3,1 % až 3,4 %. Očakávajú to analytici, podľa ktorých sa pod to podpíše najmä rast spotreby domácností. Tie si môžu dovoliť míňať viac najmä vďaka poklesu nezamestnanosti.
Analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú rast HDP na úrovni 3,1 %. "V štruktúre by si mal dobrú pozíciu udržať domáci dopyt, hlavne spotreba domácností, avšak čisté vývozy by tiež mali pokračovať v pozitívnych príspevkoch k rastu HDP," očakáva analytička Katarína Muchová.
Očakávania analytikov UniCredit Bank sú ešte pozitívnejšie. Rast odhadujú na úrovni 3,4 %. Okrem vyššej spotreby by sa pod dobrú ekonomickú kondíciu krajiny mali podpísať aj investície. "Tie by mohli byť podporené reštartom verejných investícií, ale aj súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover. Oživenie očakávame aj v ďalších sektoroch ekonomiky," priblížil analytik banky Ľubomír Koršňák s tým, že dariť by sa podľa neho mohlo aj sektoru nehnuteľností.
Analytici však vidia v ekonomike aj riziká. "Riziká rastu sú iba mierne a pomerne vyrovnané. Isté negatívne riziko vyplýva z rokovaní o brexite a ich možného vplyvu na euro a ekonomický sentiment," hodnotí Muchová. Podľa Koršňáka sa však geopolitické riziká v Európe zatiaľ nenaplnili a tak nič nebráni pokračujúcemu oživeniu rastu európskych ekonomík.
"Výzvou pre ekonomiky regiónu sa v posledných štvrťrokoch stáva najmä nedostatok vhodnej pracovnej sily, ktorý by mohol v strednodobom horizonte brzdiť rastový potenciál. Geopolitické riziká sa aktuálne presúvajú viac smerom k Taliansku a rokovaniam o brexite. Nie sú ale akútne," myslí si Koršňák. Domácim rizikom ostáva podľa neho posunutie realizácie veľkých investičných projektov.
Slovenská ekonomika zaznamenala v 1. kvartáli tohto roka rast na úrovni 3,1 %. Medzikvartálne sa mierne zrýchlil, medziročne však spomalil. "Zdrojom rastu bol domáci dopyt. Štruktúra domáceho dopytu bola viac založená na investíciách," skonštatovali analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Pod rast HDP v prvých mesiacoch tohto roka sa podpísali investície. "Tie rástli v oblasti bývania, nebytovej infraštruktúry, ale predovšetkým rástli investície do strojov a zariadení. Investovali predovšetkým podniky a domácnosti. Verejné investície sú slabé," doplnili analytici NBS. Podniky investovali aj vďaka nízkym úrokovým sadzbám na trhu. "Trh práce vytvoril podmienky na pokračujúci rast spotreby domácností," vysvetlili analytici národnej banky.
Analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú rast HDP na úrovni 3,1 %. "V štruktúre by si mal dobrú pozíciu udržať domáci dopyt, hlavne spotreba domácností, avšak čisté vývozy by tiež mali pokračovať v pozitívnych príspevkoch k rastu HDP," očakáva analytička Katarína Muchová.
Očakávania analytikov UniCredit Bank sú ešte pozitívnejšie. Rast odhadujú na úrovni 3,4 %. Okrem vyššej spotreby by sa pod dobrú ekonomickú kondíciu krajiny mali podpísať aj investície. "Tie by mohli byť podporené reštartom verejných investícií, ale aj súkromnými investíciami na čele s výstavbou závodu Jaguar Land Rover. Oživenie očakávame aj v ďalších sektoroch ekonomiky," priblížil analytik banky Ľubomír Koršňák s tým, že dariť by sa podľa neho mohlo aj sektoru nehnuteľností.
Analytici však vidia v ekonomike aj riziká. "Riziká rastu sú iba mierne a pomerne vyrovnané. Isté negatívne riziko vyplýva z rokovaní o brexite a ich možného vplyvu na euro a ekonomický sentiment," hodnotí Muchová. Podľa Koršňáka sa však geopolitické riziká v Európe zatiaľ nenaplnili a tak nič nebráni pokračujúcemu oživeniu rastu európskych ekonomík.
"Výzvou pre ekonomiky regiónu sa v posledných štvrťrokoch stáva najmä nedostatok vhodnej pracovnej sily, ktorý by mohol v strednodobom horizonte brzdiť rastový potenciál. Geopolitické riziká sa aktuálne presúvajú viac smerom k Taliansku a rokovaniam o brexite. Nie sú ale akútne," myslí si Koršňák. Domácim rizikom ostáva podľa neho posunutie realizácie veľkých investičných projektov.
Slovenská ekonomika zaznamenala v 1. kvartáli tohto roka rast na úrovni 3,1 %. Medzikvartálne sa mierne zrýchlil, medziročne však spomalil. "Zdrojom rastu bol domáci dopyt. Štruktúra domáceho dopytu bola viac založená na investíciách," skonštatovali analytici Národnej banky Slovenska (NBS).
Pod rast HDP v prvých mesiacoch tohto roka sa podpísali investície. "Tie rástli v oblasti bývania, nebytovej infraštruktúry, ale predovšetkým rástli investície do strojov a zariadení. Investovali predovšetkým podniky a domácnosti. Verejné investície sú slabé," doplnili analytici NBS. Podniky investovali aj vďaka nízkym úrokovým sadzbám na trhu. "Trh práce vytvoril podmienky na pokračujúci rast spotreby domácností," vysvetlili analytici národnej banky.
