Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ekonomiku môže podľa analytika v úvode roka brzdiť útlm verejných investícií.
Autor TASR
Bratislava 7. marca (TASR) - Spotreba domácností by mala byť tento rok jedným z hlavných ťahúňov rastu domácej ekonomiky. Uviedol to Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank, v komentári k údajom o hrubom domácom produkte (HDP) SR, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
"Silný a stále relatívne odolný trh práce, ustupujúca inflácia a obnovený rast reálnych miezd aj vyššie transfery z verejného rozpočtu domácnostiam (energie, hypotéky, 13. dôchodky) by mali v tomto roku podporiť spotrebu domácností. Naznačuje to aj spotrebiteľská dôvera, ktorá sa v posledných mesiacoch vyšplhala nad dlhodobý priemer a zaznamenala aj nové popandemické maximum. Zatiaľ len plazivé zotavenie spotreby domácností, ktoré sme videli v druhej polovici minulého roka, by tak malo pretrvať aj v tomto roku a navyše by malo aj výraznejšie pridať na tempe," spresnil.
Ekonomiku môže podľa neho v úvode roka brzdiť útlm verejných investícií. Nábeh nových investícií z nového rozpočtovacieho obdobia či plánu obnovy pritom môže spomaľovať i politický cyklus - nástup novej vlády často vedie i k prehodnocovaniu časti priorít, čo môže nábeh nových projektov opäť o niečo oddialiť.
"Najmä v prvej polovici roka tak môžeme pozorovať negatívny vplyv verejných investícií na rast HDP. V priebehu roka by však mali postupne nabiehať nové projekty a negatívny príspevok verejných investícií by sa mal začať citeľne zmierňovať," poznamenal. Očakáva, že ekonomický rast sa len nepatrne zrýchli z vlaňajších 1,1 % na 1,4 % v tomto roku.
Upozornil, že tento rok budú na rast ekonomiky vplývať viaceré protichodné a v čase sa meniace efekty. Ekonomika najskôr vstúpi do tohto roka pomerne rozpačito. Priemysel a zahraničný obchod bude stále nahlodávať slabý externý dopyt, ktorý navyše zvýraznia znovuobjavené úzke hrdlá, tentoraz v dôsledku problémov v Suezskom prieplave. "V priebehu roka zatiaľ však stále očakávame, že globálny obchod by sa predsa len mohol začať postupne zotavovať, čo by sa smerom k záveru roka mohlo pozitívne prejaviť aj na výkone slovenského priemyslu (a exportu)," dodal Koršňák.
"V tomto roku by sa mala štruktúra rastu viditeľne otočiť a podľa vývoja inflácie a reálnych miezd by už teraz v prvom štvrťroku nebolo prekvapivé, ak by bol rast ekonomiky oproti roku 2023 viac ako dvojnásobný. Okrem už jednociferného tempa rastu cien k tomu prispejú aj investičné výdavky vlády spojené s fondom obnovy alebo valorizácie dôchodkov," myslí si Tomáš Boháček, analytik 365.bank.
Boháček podotkol, že na zahraničný obchod sa ekonomika SR už nebude môcť spoľahnúť v takej miere ako v minulom roku, keďže nemecké hospodárstvo sa nachádza v utlmenom režime. Ak sa však neobjavia nové výraznejšie riziká na geopolitickom poli, Slovensko by malo vidieť dvojpercentný HDP prvýkrát po dvoch rokoch.
ŠÚ SR informoval, že za celý rok 2023 HDP vzrástol o 1,1 % (v stálych cenách, sezónne neočistený). Nominálny objem v bežných cenách dosiahol necelých 122,2 miliardy eur.
"Silný a stále relatívne odolný trh práce, ustupujúca inflácia a obnovený rast reálnych miezd aj vyššie transfery z verejného rozpočtu domácnostiam (energie, hypotéky, 13. dôchodky) by mali v tomto roku podporiť spotrebu domácností. Naznačuje to aj spotrebiteľská dôvera, ktorá sa v posledných mesiacoch vyšplhala nad dlhodobý priemer a zaznamenala aj nové popandemické maximum. Zatiaľ len plazivé zotavenie spotreby domácností, ktoré sme videli v druhej polovici minulého roka, by tak malo pretrvať aj v tomto roku a navyše by malo aj výraznejšie pridať na tempe," spresnil.
Ekonomiku môže podľa neho v úvode roka brzdiť útlm verejných investícií. Nábeh nových investícií z nového rozpočtovacieho obdobia či plánu obnovy pritom môže spomaľovať i politický cyklus - nástup novej vlády často vedie i k prehodnocovaniu časti priorít, čo môže nábeh nových projektov opäť o niečo oddialiť.
"Najmä v prvej polovici roka tak môžeme pozorovať negatívny vplyv verejných investícií na rast HDP. V priebehu roka by však mali postupne nabiehať nové projekty a negatívny príspevok verejných investícií by sa mal začať citeľne zmierňovať," poznamenal. Očakáva, že ekonomický rast sa len nepatrne zrýchli z vlaňajších 1,1 % na 1,4 % v tomto roku.
Upozornil, že tento rok budú na rast ekonomiky vplývať viaceré protichodné a v čase sa meniace efekty. Ekonomika najskôr vstúpi do tohto roka pomerne rozpačito. Priemysel a zahraničný obchod bude stále nahlodávať slabý externý dopyt, ktorý navyše zvýraznia znovuobjavené úzke hrdlá, tentoraz v dôsledku problémov v Suezskom prieplave. "V priebehu roka zatiaľ však stále očakávame, že globálny obchod by sa predsa len mohol začať postupne zotavovať, čo by sa smerom k záveru roka mohlo pozitívne prejaviť aj na výkone slovenského priemyslu (a exportu)," dodal Koršňák.
"V tomto roku by sa mala štruktúra rastu viditeľne otočiť a podľa vývoja inflácie a reálnych miezd by už teraz v prvom štvrťroku nebolo prekvapivé, ak by bol rast ekonomiky oproti roku 2023 viac ako dvojnásobný. Okrem už jednociferného tempa rastu cien k tomu prispejú aj investičné výdavky vlády spojené s fondom obnovy alebo valorizácie dôchodkov," myslí si Tomáš Boháček, analytik 365.bank.
Boháček podotkol, že na zahraničný obchod sa ekonomika SR už nebude môcť spoľahnúť v takej miere ako v minulom roku, keďže nemecké hospodárstvo sa nachádza v utlmenom režime. Ak sa však neobjavia nové výraznejšie riziká na geopolitickom poli, Slovensko by malo vidieť dvojpercentný HDP prvýkrát po dvoch rokoch.
ŠÚ SR informoval, že za celý rok 2023 HDP vzrástol o 1,1 % (v stálych cenách, sezónne neočistený). Nominálny objem v bežných cenách dosiahol necelých 122,2 miliardy eur.
