Bratislava 1. júna (TASR) - Pokiaľ sa výrazne nezhorší ekonomická situácia, cieľ znížiť deficit verejných financií v tomto roku pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) je realistický. Pre dosiahnutie dlhodobo udržateľného hospodárenia štátu však vláda bude musieť prijímať ďalšie reformy. Takto zhodnotili aktuálne odporúčania Európskej komisie (EK) pre Slovensko ekonómovia oslovení TASR.

V súčasnej stále napätej situácii na dlhopisovom trhu je najdôležitejšou súčasťou hodnotiacej správy, ktorú EK zverejnila v stredu (29.5.), práve jej názor na smerovanie slovenských verejných financií, pripomína hlavný analytik Sberbank Slovensko Vladimír Vaňo. Komisia pritom očakáva, že SR dokáže udržať deficit verejných financií tento rok na úrovni 3 %. "Pokiaľ nedôjde k nejakým mimoriadnym ekonomickým zvratom, ako bola kríza v rokoch 2008 a 2009, potom tento plán konsolidácie môžeme považovať za realistický," pridáva sa ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž.

Zároveň však upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska je udržateľnosť verejných financií podmienená predovšetkým starnutím populácie a s tým spojenými výdavkami na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. "Komisia povedala celkom jasne, že v dôchodkovej časti sa urobila určitá reforma, ktorá zabezpečí udržateľnosť v strednodobom výhľade, pretože sa bude posúvať vek odchodu do dôchodku, zvolil sa nový systém valorizácie dôchodkov a podobne," vyzdvihol Baláž.

Na druhej strane, v oblasti zdravotníctva EK zatiaľ výraznejší posun nevidí. "Určite bude potrebné urýchliť elektronizáciu zdravotníctva, aby sa sprehľadnil systém platieb a zrejme bude potrebné urýchlene zaviesť aj systém platieb za diagnózu, aby bolo jasné, koľko stojí jeden typizovaný výkon v Bratislave, koľko v Prešove, aby platby v zdravotníctve boli objektivizované," avizoval ekonóm.

Či vláda naplní svoje ciele a zníži deficit pod plánovanú úroveň 3 % HDP, bude závisieť nielen od samotného hospodárenia s verejnými prostriedkami, ale aj od výkonu našej ekonomiky, upozorňuje analytička Poštovej banky Dana Špacírová. "Pomalší rast ekonomiky sa môže podpísať nielen pod horšie napĺňanie štátnej kasy, ale znižuje sa aj základ, teda veľkosť HDP, z ktorého sa deficit verejných financií v percentuálnom vyjadrení počíta," vysvetľuje.

Komisia ako možné zdroje na zlepšenie hospodárenia štátu odporúča napríklad rozšírenie základu dane, zlepšenie výberu daní a zefektívnenie verejných výdavkov, vymenúva Vaňo. "Napriek nedávno prijatej reforme, týkajúcej sa postupného predlžovania veku odchodu do dôchodku, EK varuje pred pokračujúcim nesúladom medzi objemom príjmov a budúcimi výdavkami spojenými so starnutím populácie," pripomína.

Komisia podľa neho oceňuje aj iniciatívu SR v oblasti boja proti daňovým podvodom, zároveň však odporúča, aby toto úsilie pokračovalo rozsiahlou stratégiou pre vynucovanie plnenia daňových záväzkov aj v iných oblastiach ako pri dani z pridanej hodnoty (DPH). "Na poli verejných financií navyše EK vyzýva Slovensko na prehodnotenie rozpočtových výdavkov s cieľom znížiť ich neefektívne vynakladanie a presunúť výdavky do oblastí, ktoré majú väčší potenciál podporiť rast," dodáva Vaňo.