Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento rozdiel je však podľa dopravcu spôsobený tým, že na Slovensku je zavedený limit vlakových kilometrov, ktoré si štát od dopravcu objednáva a za ktoré následne ZSSK platí.
Autor TASR
Bratislava 28. júla (TASR) - So súčasným počtom vlakov by mohol štátny dopravca Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) zaviesť na všetkých tratiach po Slovensku hodinový takt a pritom ešte na hlavných trasách zvýšiť počet spojov o 20 %. Konštatovali to štátni analytici, ktorí sa v rámci projektu Hodnota za peniaze pozreli aj na železničnú dopravu.
Štátny dopravca tak podľa nich nevyužíva svoj vozidlový park dostatočne efektívne. "Priemerná česká vlaková súprava odjazdí približne dvakrát viac kilometrov ako slovenská," dodali v prvej priebežnej správe, ktorá hodnotí oblasť dopravy.
Tento rozdiel je však podľa ZSSK spôsobený tým, že na Slovensku je zavedený limit vlakových kilometrov, ktoré si štát od dopravcu objednáva a za ktoré následne ZSSK platí.
Zvýšenie počtu spojov by podľa analytikov prinieslo minimálne náklady na rast počtu zamestnancov a tiež mierny nárast priamych nákladov na trakčnú energiu. Výrazný nárast financií by však predstavoval poplatok za železničnú dopravnú cestu. Ten sa uhrádza správcovi koľajníc - štátnym Železniciam Slovenskej republiky. Analytici preto pripomínajú, že ide vlastne z veľkej časti o transfer v rámci verejnej správy.
V správe tiež opísali, ako ZSSK pre limity vlakových kilometrov postupuje. Niektoré vlaky posiela len jednosmerne a namiesto spojov opačným smerom, ktoré by slúžili na presun súpravy späť, tieto vlaky spája a vezie späť ako technologickú jazdu. Čiže bez cestujúcich. Analytici však upozorňujú, že náklady na túto jazdu späť sa takmer vôbec nelíšia od nákladov na jazdu, ktorá by viezla cestujúcich. Ďalšou analýzou chcú preto navrhnúť riešenia aj tohto problému.
Zavedenie bezplatnej prepravy pritom pomohlo podľa analýzy ZSSK razantne zvýšiť priemerný počet cestujúcich vo vlaku. Reálne využitie je však podľa analytikov veľmi nesúrodé. Napríklad v roku 2014 cestovalo v 56 % regionálnych vlakov v priemere menej ako 50 osôb. Na druhej strane, niektoré vlaky sú v časti trasy vysoko vyťažené a bolo by pri nich teda vhodné zvážiť zvýšenie počtu vlakov. V ďalšej fáze revízie chcú preto navrhnúť riešenia, akými možno zlepšiť koordináciu a optimalizáciu verejnej dopravy.
Štátny dopravca tak podľa nich nevyužíva svoj vozidlový park dostatočne efektívne. "Priemerná česká vlaková súprava odjazdí približne dvakrát viac kilometrov ako slovenská," dodali v prvej priebežnej správe, ktorá hodnotí oblasť dopravy.
Tento rozdiel je však podľa ZSSK spôsobený tým, že na Slovensku je zavedený limit vlakových kilometrov, ktoré si štát od dopravcu objednáva a za ktoré následne ZSSK platí.
Zvýšenie počtu spojov by podľa analytikov prinieslo minimálne náklady na rast počtu zamestnancov a tiež mierny nárast priamych nákladov na trakčnú energiu. Výrazný nárast financií by však predstavoval poplatok za železničnú dopravnú cestu. Ten sa uhrádza správcovi koľajníc - štátnym Železniciam Slovenskej republiky. Analytici preto pripomínajú, že ide vlastne z veľkej časti o transfer v rámci verejnej správy.
V správe tiež opísali, ako ZSSK pre limity vlakových kilometrov postupuje. Niektoré vlaky posiela len jednosmerne a namiesto spojov opačným smerom, ktoré by slúžili na presun súpravy späť, tieto vlaky spája a vezie späť ako technologickú jazdu. Čiže bez cestujúcich. Analytici však upozorňujú, že náklady na túto jazdu späť sa takmer vôbec nelíšia od nákladov na jazdu, ktorá by viezla cestujúcich. Ďalšou analýzou chcú preto navrhnúť riešenia aj tohto problému.
Zavedenie bezplatnej prepravy pritom pomohlo podľa analýzy ZSSK razantne zvýšiť priemerný počet cestujúcich vo vlaku. Reálne využitie je však podľa analytikov veľmi nesúrodé. Napríklad v roku 2014 cestovalo v 56 % regionálnych vlakov v priemere menej ako 50 osôb. Na druhej strane, niektoré vlaky sú v časti trasy vysoko vyťažené a bolo by pri nich teda vhodné zvážiť zvýšenie počtu vlakov. V ďalšej fáze revízie chcú preto navrhnúť riešenia, akými možno zlepšiť koordináciu a optimalizáciu verejnej dopravy.
