Bratislava 23. novembra (TASR) – Analytici Národnej banky Slovenska (NBS) očakávajú v budúcom roku deficit verejných financií na úrovni 4,1 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je o 0,8 percentuálneho bodu (p.b.) menej, ako predpokladá návrh štátneho rozpočtu. Ten vláda schválila s predpokladaným deficitom 4,94 % HDP. NBS najmä neočakáva plné využitie nešpecifikovaných výdavkov a očakáva miernejší rast kapitálových výdavkov, uviedli analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) NBS.

Vládou schválený deficit na úrovni 4,94 % HDP je podmienený prijatím zákonov o dôchodkovej reforme, o výdavkových stropoch a o dlhovej brzde. V opačnom prípade by bol podľa analytikov plánovaný deficit verejnej správy iba vo výške 4,4 %. Z hľadiska pôsobenia verejných financií na domáci dopyt rozpočet očakáva mierne reštriktívne pôsobenie. Silný impulz na ekonomiku sa však očakáva zo zdrojov plánu obnovy.

S odznením pandémie budú podľa analytikov ÚMS verejné financie čeliť potrebe konsolidácie verejných financií a znižovaniu verejného dlhu. Vládou prezentované ciele na roky 2023 a 2024 a to vo výške -2,7 % a -2,6 % HDP rátajú so štrukturálnou konsolidáciou každoročne na úrovni jedného percentuálneho bodu HDP. „Na naplnenie týchto cieľov je však potrebné špecifikovať opatrenia na úrovni 0,7 % HDP,“ upozornili analytici.

V tomto roku sú podľa analytikov očakávania NBS lepšie ako odhady vlády. Deficit verejných financií by mal podľa upraveného rozpočtu dosiahnuť 7,9 % HDP, pričom priame náklady spojené s pandémiou sú v roku 2021 v rozpočte odhadované až na úrovni 3 % HDP. Zlepšenie hospodárenia očakávajú analytici najmä pre lepšie daňové výnosy. Dlh verejnej správy by mal v roku 2021 prekročiť maastrichtskú hranicu 60 % HDP a dosiahnuť 61,5 % HDP. V návrhu rozpočtu sa predpokladá s udržaním očakávanej úrovne dlhu z roku 2021 aj v roku 2022 a následným poklesom pod 59 % HDP v nasledujúcich dvoch rokoch. Tento pokles by mal súvisieť s priaznivejším ekonomickým rastom podporeným aj zdrojmi z Plánu obnovy a odolnosti.