Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Miera koncentrácie v slovenskom bankovom sektore je podľa analytikov NBS mierne nad priemerom krajín eurozóny.
Autor TASR
Bratislava 15. apríla (TASR) - Prispôsobenie bánk vyšším trhovým úrokovým sadzbám nie je v krajinách eurozóny rovnaké. Časť týchto rozdielov možno pripísať úrovni konkurencie, resp. koncentrácie v bankovom sektore tej-ktorej krajiny. Nižšia koncentrácia prináša rýchlejšie zvyšovanie úrokov z vkladov.
"Ak je v krajine menší počet bánk, ktorý dominuje celému trhu, konkurencia je nižšia a banky nemusia zvyšovať sadzby tak výrazne ako v krajine, kde je konkurencia vyššia. Riziko odlevu vkladov, alebo iných zdrojov do konkurenčných bánk, je nižšie," vysvetlili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v pravidelnej publikácii mapujúcej menovú politiku Európskej centrálnej banky (ECB) a jej dôsledky.
Pripomenuli, že sprísňovanie menovej politiky v eurozóne sa postupne prenáša do sadzieb peňažného trhu a následne do vyššieho úročenia vkladov v bankách. V prípade podnikov to napríklad znamená, že úročenie ich netermínovaných vkladov už nie je záporné. "Kým ešte v júni platili za svoje prostriedky uložené na bežných účtoch bankám, dnes sa situácia otočila. Banky platia podnikom za vklady mierny úrok. Zvyšovanie úročenia vkladov sa samozrejme týkalo aj termínovaných vkladov podnikov i domácností," priblížili analytici.
V tejto súvislosti skúmali vzťah medzi koncentráciou v bankovom sektore jednotlivých krajín eurozóny a zmenou úročenia rôznych druhov vkladov od mája 2022, teda obdobia pred zvýšením kľúčových sadzieb ECB, do januára 2023. "Aj keď jej úroveň nevysvetľuje rozdiely v zmene úročenia v plnej miere, vo všeobecnosti možno konštatovať, že v krajinách s nižšou koncentráciou bankového sektora banky zvyšovali úročenie vkladov rýchlejšie," zhodnotili.
Miera koncentrácie v slovenskom bankovom sektore je podľa analytikov NBS mierne nad priemerom krajín eurozóny. Z pohľadu celkových aktív dosahoval podiel piatich najväčších bánk v SR v roku 2021 približne 80 %, pričom priemer eurozóny bol okolo 70 %. "Pri bližšom pohľade napríklad na vklady na požiadanie firiem dosahovala koncentrácia koncom roka 2021 hodnotu v okolí 90 %. V súlade s týmito hodnotami boli zmeny úročenia vkladov firiem na požiadanie len mierne," vyčíslili.
Na druhej strane, termínované vklady zaznamenali výraznejší rast úrokov, pravdepodobne ovplyvnený aj inými faktormi ako len mierou konkurencie. "Údaje jednotlivých bánk v krajinách eurozóny napríklad indikujú, že úročenie vkladov rastie výraznejšie bankám s nižšou mierou stabilného financovania a likvidných aktív," vysvetlili ekonómovia. Za stabilné zdroje financovania sa považujú úspory domácností, dlhopisy s dlhšou splatnosťou vydané bankou či vlastný kapitál. Pomerne likvidné aktíva sú napríklad pôžičky s dobou do splatnosti nižšou ako jeden rok.
"Ak je v krajine menší počet bánk, ktorý dominuje celému trhu, konkurencia je nižšia a banky nemusia zvyšovať sadzby tak výrazne ako v krajine, kde je konkurencia vyššia. Riziko odlevu vkladov, alebo iných zdrojov do konkurenčných bánk, je nižšie," vysvetlili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v pravidelnej publikácii mapujúcej menovú politiku Európskej centrálnej banky (ECB) a jej dôsledky.
Pripomenuli, že sprísňovanie menovej politiky v eurozóne sa postupne prenáša do sadzieb peňažného trhu a následne do vyššieho úročenia vkladov v bankách. V prípade podnikov to napríklad znamená, že úročenie ich netermínovaných vkladov už nie je záporné. "Kým ešte v júni platili za svoje prostriedky uložené na bežných účtoch bankám, dnes sa situácia otočila. Banky platia podnikom za vklady mierny úrok. Zvyšovanie úročenia vkladov sa samozrejme týkalo aj termínovaných vkladov podnikov i domácností," priblížili analytici.
V tejto súvislosti skúmali vzťah medzi koncentráciou v bankovom sektore jednotlivých krajín eurozóny a zmenou úročenia rôznych druhov vkladov od mája 2022, teda obdobia pred zvýšením kľúčových sadzieb ECB, do januára 2023. "Aj keď jej úroveň nevysvetľuje rozdiely v zmene úročenia v plnej miere, vo všeobecnosti možno konštatovať, že v krajinách s nižšou koncentráciou bankového sektora banky zvyšovali úročenie vkladov rýchlejšie," zhodnotili.
Miera koncentrácie v slovenskom bankovom sektore je podľa analytikov NBS mierne nad priemerom krajín eurozóny. Z pohľadu celkových aktív dosahoval podiel piatich najväčších bánk v SR v roku 2021 približne 80 %, pričom priemer eurozóny bol okolo 70 %. "Pri bližšom pohľade napríklad na vklady na požiadanie firiem dosahovala koncentrácia koncom roka 2021 hodnotu v okolí 90 %. V súlade s týmito hodnotami boli zmeny úročenia vkladov firiem na požiadanie len mierne," vyčíslili.
Na druhej strane, termínované vklady zaznamenali výraznejší rast úrokov, pravdepodobne ovplyvnený aj inými faktormi ako len mierou konkurencie. "Údaje jednotlivých bánk v krajinách eurozóny napríklad indikujú, že úročenie vkladov rastie výraznejšie bankám s nižšou mierou stabilného financovania a likvidných aktív," vysvetlili ekonómovia. Za stabilné zdroje financovania sa považujú úspory domácností, dlhopisy s dlhšou splatnosťou vydané bankou či vlastný kapitál. Pomerne likvidné aktíva sú napríklad pôžičky s dobou do splatnosti nižšou ako jeden rok.
