Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bez nedeľných príplatkov, ktoré sú zo zákona najmenej 3,58 eura za hodinu, by podľa nich zamestnanci v predajniach zarobili približne o 10 % menej ako predtým.
Autor TASR
Bratislava 2. marca (TASR) - V prípade zákazu nedeľného predaja v obchodoch by predavačom klesol príjem približne o 10 % a niektorí by stratili zamestnanie. Spotrebitelia by dokázali rozložiť svoje nákupy na iné dni a väčšina obchodníkov by ušetrila na prevádzkových nákladoch. Na ekonomické dopady legislatívnej zmeny, ktorú navrhuje skupina poslancov Národnej rady (NR) SR a parlament by mal o nej opätovne rokovať na marcovej schôdzi, upozornili v aktuálnom blogu analytici Národnej banky Slovenska (NBS) Viera Mráziková a Peter Tóth.
Predavači v maloobchode, ktorí zvyknú stáť za pultmi aj v nedeľu, tvoria iba 13 % všetkých nedeľných pracovníkov. "Ďalšími významnými zamestnávateľmi nedeľnej pracovnej sily sú napríklad priemysel, zdravotníctvo, doprava a ďalšie. S nedeľnou prácou sa najčastejšie stretávajú zamestnanci v ubytovaní a stravovaní (70 % z nich)," vyčíslili ekonómovia.
Bez nedeľných príplatkov, ktoré sú zo zákona najmenej 3,58 eura za hodinu, by podľa nich zamestnanci v predajniach zarobili približne o 10 % menej ako predtým. "Analýzy údajov na úrovni jednotlivcov ukazujú, že podiel mzdy zarobenej nedeľnou prácou v rôznych typoch maloobchodných prevádzok predstavuje 10 až 19 %. Časť vypadnutého zárobku s príplatkami by však zamestnanci mohli kompenzovať prácou v sobotu, alebo v iných neštandardných pracovných dobách," priblížili analytici NBS.
Menej šťastne by podľa nich dopadli nedeľní predavači, ktorí by prišli o prácu, dávnejšia analýza z roku 2020 počíta so zánikom 1700 takýchto pracovných miest. V súčasnej situácií previsu voľných pracovných miest však možno predpokladať, že by si dokázali relatívne rýchlo nájsť alternatívne zamestnanie.
Väčšina domácností by podľa analytikov vnímala zatvorenie predajní v nedeľu ako obmedzenie ich nákupných možností. Zatvorenie obchodov počas štátnych sviatkov od júna 2017 však ukázalo, že tento výpadok sa čiastočne kompenzoval silnejšou nákupnou aktivitou v dňoch pred a po sviatkoch. Viaceré štatistiky ukazujú, že Slováci v nedeľu nakupujú výrazne menej a tržby tvoria len približne polovicu obratu najintenzívnejších nákupných dní, ktorými sú piatok a sobota.
"V dlhom období preto očakávame, že objem spotreby by sa v dôsledku opatrenia významnejšie neznížil a ľudia by naplánovali svoje nákupy na iné dni. Krátkodobo môžeme počítať s väčšími tlačenicami v obchodoch v piatok, sobotu a pondelok," avizovali Mráziková a Tóth.
Poukázali tiež na to, že pre väčšinu obchodov by zatvorenie v nedeľu znamenalo úspory na nákladoch, predovšetkým mzdových a energetických. Na druhej strane sa však nevedia vyhnúť fixným nákladom, ako je napríklad nájom. "Preto veľké a ziskovejšie predajne by z toho vyšli výhodnejšie a malé špecializované predajne by získali menej alebo aj zaznamenali stratu," upozornili ekonómovia NBS.
Tomu podľa nich nasvedčujú aj skúsenosti z tých krajín Európy, kde je nedeľný predaj zákonom obmedzený. Často v nich totiž platia rozsiahle výnimky podľa otváracej doby, sezóny, turistických oblastí a regiónov, ale aj typu a veľkosti predajní.
Predavači v maloobchode, ktorí zvyknú stáť za pultmi aj v nedeľu, tvoria iba 13 % všetkých nedeľných pracovníkov. "Ďalšími významnými zamestnávateľmi nedeľnej pracovnej sily sú napríklad priemysel, zdravotníctvo, doprava a ďalšie. S nedeľnou prácou sa najčastejšie stretávajú zamestnanci v ubytovaní a stravovaní (70 % z nich)," vyčíslili ekonómovia.
Bez nedeľných príplatkov, ktoré sú zo zákona najmenej 3,58 eura za hodinu, by podľa nich zamestnanci v predajniach zarobili približne o 10 % menej ako predtým. "Analýzy údajov na úrovni jednotlivcov ukazujú, že podiel mzdy zarobenej nedeľnou prácou v rôznych typoch maloobchodných prevádzok predstavuje 10 až 19 %. Časť vypadnutého zárobku s príplatkami by však zamestnanci mohli kompenzovať prácou v sobotu, alebo v iných neštandardných pracovných dobách," priblížili analytici NBS.
Menej šťastne by podľa nich dopadli nedeľní predavači, ktorí by prišli o prácu, dávnejšia analýza z roku 2020 počíta so zánikom 1700 takýchto pracovných miest. V súčasnej situácií previsu voľných pracovných miest však možno predpokladať, že by si dokázali relatívne rýchlo nájsť alternatívne zamestnanie.
Väčšina domácností by podľa analytikov vnímala zatvorenie predajní v nedeľu ako obmedzenie ich nákupných možností. Zatvorenie obchodov počas štátnych sviatkov od júna 2017 však ukázalo, že tento výpadok sa čiastočne kompenzoval silnejšou nákupnou aktivitou v dňoch pred a po sviatkoch. Viaceré štatistiky ukazujú, že Slováci v nedeľu nakupujú výrazne menej a tržby tvoria len približne polovicu obratu najintenzívnejších nákupných dní, ktorými sú piatok a sobota.
"V dlhom období preto očakávame, že objem spotreby by sa v dôsledku opatrenia významnejšie neznížil a ľudia by naplánovali svoje nákupy na iné dni. Krátkodobo môžeme počítať s väčšími tlačenicami v obchodoch v piatok, sobotu a pondelok," avizovali Mráziková a Tóth.
Poukázali tiež na to, že pre väčšinu obchodov by zatvorenie v nedeľu znamenalo úspory na nákladoch, predovšetkým mzdových a energetických. Na druhej strane sa však nevedia vyhnúť fixným nákladom, ako je napríklad nájom. "Preto veľké a ziskovejšie predajne by z toho vyšli výhodnejšie a malé špecializované predajne by získali menej alebo aj zaznamenali stratu," upozornili ekonómovia NBS.
Tomu podľa nich nasvedčujú aj skúsenosti z tých krajín Európy, kde je nedeľný predaj zákonom obmedzený. Často v nich totiž platia rozsiahle výnimky podľa otváracej doby, sezóny, turistických oblastí a regiónov, ale aj typu a veľkosti predajní.
