Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pre brexit, spomalenie čínskej ekonomiky či globálny protekcionizmus zmiernili analytici svoje odhady rastu HDP Slovenska aj v tomto roku.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky sa v poslednom kvartáli minulého roka spomalil, keď dosiahol 3,6 %. Analytikov to prekvapilo, keďže očakávali rýchlejší rast - viac ako 4 %. Pristúpili preto k zmierneniu odhadu rastu pre tento rok. Dôvodom je pomalší rast Číny, eurozóny, ale aj možný tvrdý brexit. Novú krízu však zatiaľ neočakávajú.
Pod spomalenie rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska ku koncu minulého roka sa podľa analytikov podpísali viaceré faktory. "Čísla ekonomiky v závere roka negatívne prekvapili a výrazne tak schladili optimizmus, ktorý v sebe niesli predchádzajúce dva štvrťroky. Slabšie čísla v závere roka, najmä v automobilovom priemysle, mohli čiastočne ovplyvniť aj jednorazové dočasné faktory," skonštatoval analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) vývoj mesačných ukazovateľov naznačuje, že za spomalením rastu HDP mohlo byť zmiernenie spotrebného dopytu. "Spotreba domácností by po relatívne rýchlom raste v minulých štvrťrokoch mohla spomaliť. Naznačujú to slabšie tržby v maloobchode, ubytovaní a činností reštaurácií a tiež pokles registrácií áut," priblížili analytici NBS.
Pod slabší rast ekonomiky sa mohol podpísať aj vývoj exportu. "Ochladenie indikátorov ekonomickej dôvery v Európe a spomalenie viacerých veľkých ekonomík eurozóny pravdepodobne malo dopad aj na exportne orientovanú slovenskú ekonomiku. Preto čisté vývozy boli pravdepodobne koncom roka skôr vlažné. Zahraničný obchod prím domáceho dopytu za uplynulý rok neprekoná," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Pre brexit, spomalenie čínskej ekonomiky či globálny protekcionizmus zmiernili analytici svoje odhady rastu HDP Slovenska aj v tomto roku. Podľa Muchovej by slovenská ekonomika mohla rásť 3,4 % tempom, Koršňák očakáva rast na úrovni 3,2 % namiesto pôvodne očakávaných 4,3 %. "Nižšie tempo rastu je výlučne na vrub externého prostredia, hlavným ťahúňom ostane silný domáci dopyt. V budúcom roku výhľad nemeníme a očakávame rast HDP o 3,6 %," priblížila Muchová.
Aj podľa Koršňáka bude spomalenie európskej ekonomiky výraznejšie, ako sa očakávalo. Nástup novej krízy však zatiaľ nehrozí. "Nástup novej krízy v našom základom scenári zatiaľ neočakávame, hoci zraniteľnosť európskej ekonomiky sa jednoznačne zvýšila. Rizikami, ktoré by mohli viesť až k poklesu ekonomickej aktivity v Európe, ostávajú najmä tvrdý brexit a globálny protekcionizmus, prekvapiť by však mohol i rozsah očakávaného cyklického spomalenia americkej ekonomiky," dodal Koršňák.
Pravdepodobnosť recesie v eurozóne, ako nedávno zdôraznila aj Európska centrálna banka, je podľa Muchovej tiež nízka. "Skôr ide o spomalenie rázneho tempa rastu. Vrchol ekonomického cyklu bloku už prešiel a vraciame sa postupne smerom k potenciálnemu rastu. Čím viac sa podarí externé riziká zmierniť alebo úplne obmedziť, tým jemnejší dosah na rast to bude mať," dodala Muchová.
Pod spomalenie rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska ku koncu minulého roka sa podľa analytikov podpísali viaceré faktory. "Čísla ekonomiky v závere roka negatívne prekvapili a výrazne tak schladili optimizmus, ktorý v sebe niesli predchádzajúce dva štvrťroky. Slabšie čísla v závere roka, najmä v automobilovom priemysle, mohli čiastočne ovplyvniť aj jednorazové dočasné faktory," skonštatoval analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Podľa analytikov Národnej banky Slovenska (NBS) vývoj mesačných ukazovateľov naznačuje, že za spomalením rastu HDP mohlo byť zmiernenie spotrebného dopytu. "Spotreba domácností by po relatívne rýchlom raste v minulých štvrťrokoch mohla spomaliť. Naznačujú to slabšie tržby v maloobchode, ubytovaní a činností reštaurácií a tiež pokles registrácií áut," priblížili analytici NBS.
Pod slabší rast ekonomiky sa mohol podpísať aj vývoj exportu. "Ochladenie indikátorov ekonomickej dôvery v Európe a spomalenie viacerých veľkých ekonomík eurozóny pravdepodobne malo dopad aj na exportne orientovanú slovenskú ekonomiku. Preto čisté vývozy boli pravdepodobne koncom roka skôr vlažné. Zahraničný obchod prím domáceho dopytu za uplynulý rok neprekoná," doplnila analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
Pre brexit, spomalenie čínskej ekonomiky či globálny protekcionizmus zmiernili analytici svoje odhady rastu HDP Slovenska aj v tomto roku. Podľa Muchovej by slovenská ekonomika mohla rásť 3,4 % tempom, Koršňák očakáva rast na úrovni 3,2 % namiesto pôvodne očakávaných 4,3 %. "Nižšie tempo rastu je výlučne na vrub externého prostredia, hlavným ťahúňom ostane silný domáci dopyt. V budúcom roku výhľad nemeníme a očakávame rast HDP o 3,6 %," priblížila Muchová.
Aj podľa Koršňáka bude spomalenie európskej ekonomiky výraznejšie, ako sa očakávalo. Nástup novej krízy však zatiaľ nehrozí. "Nástup novej krízy v našom základom scenári zatiaľ neočakávame, hoci zraniteľnosť európskej ekonomiky sa jednoznačne zvýšila. Rizikami, ktoré by mohli viesť až k poklesu ekonomickej aktivity v Európe, ostávajú najmä tvrdý brexit a globálny protekcionizmus, prekvapiť by však mohol i rozsah očakávaného cyklického spomalenia americkej ekonomiky," dodal Koršňák.
Pravdepodobnosť recesie v eurozóne, ako nedávno zdôraznila aj Európska centrálna banka, je podľa Muchovej tiež nízka. "Skôr ide o spomalenie rázneho tempa rastu. Vrchol ekonomického cyklu bloku už prešiel a vraciame sa postupne smerom k potenciálnemu rastu. Čím viac sa podarí externé riziká zmierniť alebo úplne obmedziť, tým jemnejší dosah na rast to bude mať," dodala Muchová.
