Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Analytik Tatra banky Juraj Valachy upozorňuje na to, že deficit verejných financií v roku 2017 dosiahol 660 miliónov eur a vláda očakáva, že v roku 2018 skončí s deficitom 540 miliónov eur.
Autor TASR
Bratislava 5. októbra (TASR) - Znižovanie deficitu verejných financií by vďaka rastu príjmov mohlo napredovať aj rýchlejšie. Myslia si to analytici. Deficit na úrovni 0,1 % hrubého domáceho produktu (HDP) v budúcom roku však považujú za splniteľný. V ďalšom roku má Slovensko dosiahnuť už vyrovnané hospodárenie.
Analytik Tatra banky Juraj Valachy upozorňuje na to, že deficit verejných financií v roku 2017 dosiahol 660 miliónov eur a vláda očakáva, že v roku 2018 skončí s deficitom 540 miliónov eur. "Ide teda o zlepšenie hospodárenia o 120 miliónov eur, zatiaľ čo sa na daniach a odvodoch vybralo o 800 miliónov eur viac, ako počítal pôvodný rozpočet. Z toho pohľadu sa len veľmi málo z dodatočných príjmov využilo na zníženie deficitu," myslí si Valachy.
Ekonomike sa darí, klesá nezamestnanosť, a preto by podľa odborníkov mala tieto dobré časy vláda využiť viac. "Dnes zažívame extra dobré časy a tomu zodpovedajú aj extra dobré daňové výnosy. Nemôžeme sa však spoliehať a tváriť, že extra dobré časy, a teda aj extra dobré príjmy, tu budú natrvalo," podotkol Valachy.
Kriticky sa k tempu znižovania schodku stavia analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana. "Vyššie daňové zaťaženie pri súčasnom raste počtu zamestnancov automaticky generuje vysoké príjmy, ktoré vláda len v malej miere premieta do znižovania deficitu," tvrdí Ďurana.
Navrhovaný deficit na budúci rok je však podľa odborníkov dosiahnuteľný. Vláda ale bude musieť na splnenie cieľov vynaložiť viac síl. "V roku 2019 vláda očakáva deficit na úrovni necelých 100 miliónov eur, čo je pri súčasnom silnom raste ekonomiky dosiahnuteľné číslo. Ale miera zníženia bude vyžadovať viac úsilia, ako sa podarilo vláde v roku 2018," tvrdí Valachy. Z makroekonomického hľadiska, či sa hospodárenie vlády skončí plus alebo mínus 100 miliónov eur, podľa neho nie je dôležité. "No z hľadiska reputácie krajiny na finančných trhoch by bolo fajn mať aspoň raz v histórii pozitívne číslo," doplnil Valachy.
Ministerstvo financií do návrhu rozpočtu zapracovalo viaceré opatrenia vlády. V rozpočte je napríklad zahrnutý rast miezd vo verejnej správe, nárast platov pedagogických zamestnancov, zvýšené prostriedky sú aj v oblasti vzdelávania. Návrh počíta aj so zakotvením povinnosti platenia osobitného odvodu obchodnými reťazcami. "Prebytok by mal byť rozhodne vyšší alebo by mali byť znižované dane. Naopak, i napriek prudko rastúcim príjmom vláda chce občanov zaťažiť ďalšími daňami, ako je daň z poistenia alebo odvod z obratu reťazcov, ktorý do značnej miery zaplatia občania," upozorňuje Ďurana.
Rezort financií opäť počíta s finančnou rezervou, ktorá má byť v objeme 400 miliónov eur a poslúžiť má na krytie viacerých avizovaných opatrení vlády. Ďalšou v kapitole Všeobecná pokladničná správa je rezerva na rok 2019 vo výške 150 miliónov eur, ktorá v prípade potreby môže byť využitá na investície a infraštruktúrne projekty. "Je to netransparentný spôsob rozpočtovania a je skôr signálom neschopnosti adekvátne plánovať výdavky. Rezervy by mali byť zrušené a rozpočet navrhnutý v prebytku, prípadne by mali byť znížené daňové sadzby. Namiesto toho vláda nové dane navrhuje," tvrdí Ďurana. Valachy doplnil, že aj v rokoch 2020 a 2021 sa očakáva pokračovanie silného rastu ekonomiky, a teda aj rastu výberu daní a odvodov. "Je dobré, ak minister financií peniaze už dnes záväzne nealokuje a radšej ich necháva vo forme rezervy, o použití ktorej rozhodne nová vláda po parlamentných voľbách," dodal Valachy.
Analytik Tatra banky Juraj Valachy upozorňuje na to, že deficit verejných financií v roku 2017 dosiahol 660 miliónov eur a vláda očakáva, že v roku 2018 skončí s deficitom 540 miliónov eur. "Ide teda o zlepšenie hospodárenia o 120 miliónov eur, zatiaľ čo sa na daniach a odvodoch vybralo o 800 miliónov eur viac, ako počítal pôvodný rozpočet. Z toho pohľadu sa len veľmi málo z dodatočných príjmov využilo na zníženie deficitu," myslí si Valachy.
Ekonomike sa darí, klesá nezamestnanosť, a preto by podľa odborníkov mala tieto dobré časy vláda využiť viac. "Dnes zažívame extra dobré časy a tomu zodpovedajú aj extra dobré daňové výnosy. Nemôžeme sa však spoliehať a tváriť, že extra dobré časy, a teda aj extra dobré príjmy, tu budú natrvalo," podotkol Valachy.
Kriticky sa k tempu znižovania schodku stavia analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana. "Vyššie daňové zaťaženie pri súčasnom raste počtu zamestnancov automaticky generuje vysoké príjmy, ktoré vláda len v malej miere premieta do znižovania deficitu," tvrdí Ďurana.
Navrhovaný deficit na budúci rok je však podľa odborníkov dosiahnuteľný. Vláda ale bude musieť na splnenie cieľov vynaložiť viac síl. "V roku 2019 vláda očakáva deficit na úrovni necelých 100 miliónov eur, čo je pri súčasnom silnom raste ekonomiky dosiahnuteľné číslo. Ale miera zníženia bude vyžadovať viac úsilia, ako sa podarilo vláde v roku 2018," tvrdí Valachy. Z makroekonomického hľadiska, či sa hospodárenie vlády skončí plus alebo mínus 100 miliónov eur, podľa neho nie je dôležité. "No z hľadiska reputácie krajiny na finančných trhoch by bolo fajn mať aspoň raz v histórii pozitívne číslo," doplnil Valachy.
Ministerstvo financií do návrhu rozpočtu zapracovalo viaceré opatrenia vlády. V rozpočte je napríklad zahrnutý rast miezd vo verejnej správe, nárast platov pedagogických zamestnancov, zvýšené prostriedky sú aj v oblasti vzdelávania. Návrh počíta aj so zakotvením povinnosti platenia osobitného odvodu obchodnými reťazcami. "Prebytok by mal byť rozhodne vyšší alebo by mali byť znižované dane. Naopak, i napriek prudko rastúcim príjmom vláda chce občanov zaťažiť ďalšími daňami, ako je daň z poistenia alebo odvod z obratu reťazcov, ktorý do značnej miery zaplatia občania," upozorňuje Ďurana.
Rezort financií opäť počíta s finančnou rezervou, ktorá má byť v objeme 400 miliónov eur a poslúžiť má na krytie viacerých avizovaných opatrení vlády. Ďalšou v kapitole Všeobecná pokladničná správa je rezerva na rok 2019 vo výške 150 miliónov eur, ktorá v prípade potreby môže byť využitá na investície a infraštruktúrne projekty. "Je to netransparentný spôsob rozpočtovania a je skôr signálom neschopnosti adekvátne plánovať výdavky. Rezervy by mali byť zrušené a rozpočet navrhnutý v prebytku, prípadne by mali byť znížené daňové sadzby. Namiesto toho vláda nové dane navrhuje," tvrdí Ďurana. Valachy doplnil, že aj v rokoch 2020 a 2021 sa očakáva pokračovanie silného rastu ekonomiky, a teda aj rastu výberu daní a odvodov. "Je dobré, ak minister financií peniaze už dnes záväzne nealokuje a radšej ich necháva vo forme rezervy, o použití ktorej rozhodne nová vláda po parlamentných voľbách," dodal Valachy.
