Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kým v minulom roku infláciu ťahali najmä ceny energií a potravín, aktuálne vidíme jej posun smerom k tovaru a službám.
Autor TASR
Bratislava 15. augusta (TASR) - Júlové zrýchlenie inflácie na Slovensku na 2,6 % z predchádzajúcich 2,1 % bolo očakávané. Podpísal sa pod to bázický efekt aj nadpriemerne rastúce ceny služieb. Do konca roka by inflácia nemala prekročiť hranicu 3 %, nad ktorú sa však môže dostať začiatkom budúceho roka. Zhodli sa na tom ekonomickí analytici v reakcii na aktuálne údaje zverejnené vo štvrtok Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.
"Rast cien bol očakávaný, nakoľko v ekonomike sa začali viac prejavovať jadrové inflačné tlaky, ktoré prechádzajú z napnutého trhu práce a rastúcich miezd, zároveň odznel bázický efekt," zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Pripomenul, že kým v minulom roku infláciu ťahali najmä ceny energií a potravín, aktuálne vidíme jej posun smerom k tovaru a službám. Rast cien potravín sa v porovnaní s minulým rokom podľa očakávania výrazne utlmil, v júli sa medziročne zvýšili o 1,5 %.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák upozornil, že kým rast cien bežných tovarov sa postupne zvoľňuje, takýto vývoj neplatí pre služby. "Inflácia služieb, výdatne živená dynamickým rastom miezd, i naďalej ostáva vychýlená vysoko nad úrovne bežné v minulosti. Hoci už ďalej nezrýchľuje, je momentálne hlavným zdrojom celkovej inflácie - vyššie ceny služieb vysvetľujú viac ako 40 % celkovej inflácie," priblížil s tým, že to neplatí iba pre Slovensko.
Inflačné tlaky, spôsobené rastom miezd a napätým trhom práce, budú podľa Kočiša pretrvávať aj v nasledujúcich mesiacoch. Rast cien by tak mal zostať blízko súčasnej úrovne, prípadne ešte mierne zrýchliť. "Domácnosti, ktoré ťažia z rastu reálnych miezd a vyššej miery úspor, míňajú viac. Tento zvýšený dopyt domácností po tovaroch a službách vytvára tlak aj na rast ich cien. Na druhej strane, domácnosti začali viac šetriť a dopĺňať úspory. Keďže tieto peniaze nejdú do spotreby, tieto nové úspory majú, naopak, protiinflačný efekt," priblížil analytik. Priemernú infláciu za tento rok očakáva na úrovni 2,8 %.
"Predpokladáme, že august na júlové zrýchlenie inflácie plne nenadviaže. Dôvodom bude najmä priaznivý bázický efekt pri cenách pohonných hmôt. Ich prudké minuloročné zdržovanie z konca leta sa tento rok neopakuje," avizoval Koršňák. Neočakáva však ani systematické zvoľňovanie rastu cien v ďalších mesiacoch. Do konca roka by inflácia nemala podľa neho prekročiť hranicu 3 %. Pohybovať sa môže okolo úrovne 2,5 %, prípadne mierne vyššie.
Nový inflačný impulz očakávajú analytici na začiatku budúceho roka, súvisieť bude predovšetkým s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií. "Korekcia cien energií, ale aj nová daň z cukru, vyššie spotrebné dane, či niektoré ďalšie zvažované opatrenia budú tlačiť infláciu v úvode roka smerom k 4 %," predpokladá Koršňák.
"Rast cien bol očakávaný, nakoľko v ekonomike sa začali viac prejavovať jadrové inflačné tlaky, ktoré prechádzajú z napnutého trhu práce a rastúcich miezd, zároveň odznel bázický efekt," zhodnotil analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Pripomenul, že kým v minulom roku infláciu ťahali najmä ceny energií a potravín, aktuálne vidíme jej posun smerom k tovaru a službám. Rast cien potravín sa v porovnaní s minulým rokom podľa očakávania výrazne utlmil, v júli sa medziročne zvýšili o 1,5 %.
Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák upozornil, že kým rast cien bežných tovarov sa postupne zvoľňuje, takýto vývoj neplatí pre služby. "Inflácia služieb, výdatne živená dynamickým rastom miezd, i naďalej ostáva vychýlená vysoko nad úrovne bežné v minulosti. Hoci už ďalej nezrýchľuje, je momentálne hlavným zdrojom celkovej inflácie - vyššie ceny služieb vysvetľujú viac ako 40 % celkovej inflácie," priblížil s tým, že to neplatí iba pre Slovensko.
Inflačné tlaky, spôsobené rastom miezd a napätým trhom práce, budú podľa Kočiša pretrvávať aj v nasledujúcich mesiacoch. Rast cien by tak mal zostať blízko súčasnej úrovne, prípadne ešte mierne zrýchliť. "Domácnosti, ktoré ťažia z rastu reálnych miezd a vyššej miery úspor, míňajú viac. Tento zvýšený dopyt domácností po tovaroch a službách vytvára tlak aj na rast ich cien. Na druhej strane, domácnosti začali viac šetriť a dopĺňať úspory. Keďže tieto peniaze nejdú do spotreby, tieto nové úspory majú, naopak, protiinflačný efekt," priblížil analytik. Priemernú infláciu za tento rok očakáva na úrovni 2,8 %.
"Predpokladáme, že august na júlové zrýchlenie inflácie plne nenadviaže. Dôvodom bude najmä priaznivý bázický efekt pri cenách pohonných hmôt. Ich prudké minuloročné zdržovanie z konca leta sa tento rok neopakuje," avizoval Koršňák. Neočakáva však ani systematické zvoľňovanie rastu cien v ďalších mesiacoch. Do konca roka by inflácia nemala podľa neho prekročiť hranicu 3 %. Pohybovať sa môže okolo úrovne 2,5 %, prípadne mierne vyššie.
Nový inflačný impulz očakávajú analytici na začiatku budúceho roka, súvisieť bude predovšetkým s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií. "Korekcia cien energií, ale aj nová daň z cukru, vyššie spotrebné dane, či niektoré ďalšie zvažované opatrenia budú tlačiť infláciu v úvode roka smerom k 4 %," predpokladá Koršňák.
