Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Eurozóna bola v čase prijímania rozhodujúcich krokov o prijatí eura na Slovensku jednou zo západných štruktúr, do ktorých sa SR snažila integrovať, myslí si analytik XTB Kamil Boroš.
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) – Zatraktívnenie podnikateľského prostredia, začlenenie Slovenska medzi západné ekonomiky, otázka prestíže či očakávanie veľkých výhod v podobe rýchlejšieho ekonomického rastu. Aj to sú niektoré z dôvodov, prečo sa Slovenská republika podľa analytikov rozhodla prijať spoločnú menu euro.
Eurozóna bola v čase prijímania rozhodujúcich krokov o prijatí eura na Slovensku jednou zo západných štruktúr, do ktorých sa SR snažila integrovať, myslí si analytik XTB Kamil Boroš. "Významnú úlohu zohrali tiež prestížne dôvody – ako prvé z krajín V4 sa Slovensko mohlo dostať a napokon aj dostalo do elitného klubu eurozóny," doplnil Andrej Rajčány, riaditeľ portfólio manažmentu z Across Private Investments.
Vtedajšia vláda chcela zároveň podľa Rajčányho zatraktívniť podnikateľské prostredie najmä pre zahraničných investorov a hlbšie začleniť Slovensko medzi západné ekonomiky. Podobný názor má aj analytik J&T Banky Stanislav Pánis, ktorý tvrdí, že od eura sa očakávali veľké výhody v podobe rýchlejšieho ekonomického rastu, a teda aj rýchlejšie dobiehanie vyspelejších krajín aj vďaka prílevu zahraničných investícií. Ako dodal, okrem toho dôvodom na zavedenie spoločnej európskej meny bola aj vyhliadka väčšej hospodárskej stability aj pre odstránenie kurzového rizika a stabilnejší vývoj inflácie a úrokových sadzieb. K prijatiu eura sa však podľa neho SR zaviazala už pri vstupe do Európskej únie (EÚ).
V protiklade s optimistickými očakávaniami je podľa Pánisa všeobecná makroekonomická výkonnosť eurozóny zatiaľ sklamaním. "Euro za to priamo nemôže, keďže bolo zavedené do prostredia nedostatočne zreformovaných národných hospodárstiev, kde sa, mimochodom, reformy stále robia len pomalým tempom. Spoločná menová politika pre také rozdielne štáty ako Nemecko a Grécko tieto problémy len prehĺbila," priblížil s tým, že zatiaľ platí, že štáty, ktoré euro nemajú, rastú rýchlejšie ako tie, ktoré spoločnú európsku menu prijali.
Eurozóna zatiaľ podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej nespĺňa všetky podmienky tzv. optimálnej menovej oblasti (OCA), ale postupne sa navrhovanými reformami k tomu snaží čoraz viac približovať. "Do krízy bolo euro aj zárukou stability, tento pohľad na euro sa však narušil pre problémy periférnych členských krajín a reputáciu si euro nenapravilo na 100 %," skonštatovala.
Eurozóna bola v čase prijímania rozhodujúcich krokov o prijatí eura na Slovensku jednou zo západných štruktúr, do ktorých sa SR snažila integrovať, myslí si analytik XTB Kamil Boroš. "Významnú úlohu zohrali tiež prestížne dôvody – ako prvé z krajín V4 sa Slovensko mohlo dostať a napokon aj dostalo do elitného klubu eurozóny," doplnil Andrej Rajčány, riaditeľ portfólio manažmentu z Across Private Investments.
Vtedajšia vláda chcela zároveň podľa Rajčányho zatraktívniť podnikateľské prostredie najmä pre zahraničných investorov a hlbšie začleniť Slovensko medzi západné ekonomiky. Podobný názor má aj analytik J&T Banky Stanislav Pánis, ktorý tvrdí, že od eura sa očakávali veľké výhody v podobe rýchlejšieho ekonomického rastu, a teda aj rýchlejšie dobiehanie vyspelejších krajín aj vďaka prílevu zahraničných investícií. Ako dodal, okrem toho dôvodom na zavedenie spoločnej európskej meny bola aj vyhliadka väčšej hospodárskej stability aj pre odstránenie kurzového rizika a stabilnejší vývoj inflácie a úrokových sadzieb. K prijatiu eura sa však podľa neho SR zaviazala už pri vstupe do Európskej únie (EÚ).
V protiklade s optimistickými očakávaniami je podľa Pánisa všeobecná makroekonomická výkonnosť eurozóny zatiaľ sklamaním. "Euro za to priamo nemôže, keďže bolo zavedené do prostredia nedostatočne zreformovaných národných hospodárstiev, kde sa, mimochodom, reformy stále robia len pomalým tempom. Spoločná menová politika pre také rozdielne štáty ako Nemecko a Grécko tieto problémy len prehĺbila," priblížil s tým, že zatiaľ platí, že štáty, ktoré euro nemajú, rastú rýchlejšie ako tie, ktoré spoločnú európsku menu prijali.
Eurozóna zatiaľ podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej nespĺňa všetky podmienky tzv. optimálnej menovej oblasti (OCA), ale postupne sa navrhovanými reformami k tomu snaží čoraz viac približovať. "Do krízy bolo euro aj zárukou stability, tento pohľad na euro sa však narušil pre problémy periférnych členských krajín a reputáciu si euro nenapravilo na 100 %," skonštatovala.
