Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rast podľa nicH podporil domáci dopyt na čele s investíciami a spotrebou domácností.
Autor TASR
Bratislava 13. novembra (TASR) – Slovenská ekonomika rástla v 3. štvrťroku tohto roka podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu (ŠÚ) SR medziročne o 3,6 %. Analytici upozornili, že ide o najrýchlejšie medziročné tempo rastu od 4. kvartálu 2010. Rast podľa nich podporil domáci dopyt na čele s investíciami a spotrebou domácností.
„Rýchly odhad prekonal naše pôvodné očakávania miernejšieho rastu, avšak vysvetlenie prináša nedávna revízia údajov hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa revidovaných údajov rástla ekonomika v 1. kvartáli medziročným tempom 2,9 % a v 2. kvartáli tempom 3,4 %. Rýchlejšie ako v 3. štvrťroku 2015 rástla slovenská ekonomika naposledy na konci roka 2010,“ pripomenula analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
V porovnaní s 2. štvrťrokom 2015 sa po sezónnom očistení HDP zvýšil o 0,9 %. „Pozitívne sa vyvíjala priemyselná výroba, lepší bol vývoj maloobchodných tržieb či pokračovanie zlepšenia na trhu práce. Na druhej strane, vývoj zahraničného obchodu mohol byť lepší,“ zhodnotila Muchová.
Analytici očakávajú, že aj naďalej zostal hlavným motorom rastu domáci dopyt, teda spotreba domácností a najmä investície.
„Investície by mali byť ťahané zvýšeným dočerpaním fondov Európskej únie z predchádzajúceho programového obdobia pri akcelerácii výstavby dopravnej infraštruktúry. Pozitívne na firemné investície pôsobí aj uvoľnená menová politika, ktorá sa odzrkadľuje v poklese sadzieb úverov. Plusom sú aj nízke ceny energií, čo dáva podnikom väčší priestor na kapitálové výdavky. Zároveň dynamicky rastú rezidenčné investície,“ opísal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Hoci hlavným zdrojom rastu na Slovensku je v súčasnosti domáci dopyt, slovenská ekonomika podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka výrazne ťaží aj z oživenia prakticky v celej Európe. „Česká a maďarská ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástli zhodne o 0,5 %, poľská ekonomika rovnako ako slovenská o 0,9 %. Relatívne stabilný rast si udržalo aj Nemecko, jeho ekonomika vzrástla v súlade s očakávaniami v porovnaní s 2. štvrťrokom o 0,3 %,“ priblížil.
Koršňák predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky dosiahol v 3. kvartáli svoj vrchol. „V závere roka by postupne mal odznievať silný príspevok verejných investícií tak, ako sa postupne budú dokončovať projekty financované z eurofondov. V budúcom roku je preto možné očakávať výrazný prepad verejných investícií, keďže projekty z nového rozpočtového obdobia sú ešte len vo fáze postupného nábehu,“ predpovedá.
Nižšie verejné investície by mohli podľa neho aspoň čiastočne nahradiť súkromné investície vrátane ohláseného príchodu automobilky Jaguar Land Rover a ekonomiku by mali naďalej ťahať aj rastúca spotreba domácností či pokračujúci rast ostatných krajín eurozóny. „Predpokladáme teda, že i napriek miernemu spomaleniu oproti 3. štvrťroku sa rast ekonomiky aj v poslednom štvrťroku tohto roka a v budúcom roku udrží v blízkosti 3 %,“ uzavrel analytik.
„Rýchly odhad prekonal naše pôvodné očakávania miernejšieho rastu, avšak vysvetlenie prináša nedávna revízia údajov hrubého domáceho produktu (HDP). Podľa revidovaných údajov rástla ekonomika v 1. kvartáli medziročným tempom 2,9 % a v 2. kvartáli tempom 3,4 %. Rýchlejšie ako v 3. štvrťroku 2015 rástla slovenská ekonomika naposledy na konci roka 2010,“ pripomenula analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová.
V porovnaní s 2. štvrťrokom 2015 sa po sezónnom očistení HDP zvýšil o 0,9 %. „Pozitívne sa vyvíjala priemyselná výroba, lepší bol vývoj maloobchodných tržieb či pokračovanie zlepšenia na trhu práce. Na druhej strane, vývoj zahraničného obchodu mohol byť lepší,“ zhodnotila Muchová.
Analytici očakávajú, že aj naďalej zostal hlavným motorom rastu domáci dopyt, teda spotreba domácností a najmä investície.
„Investície by mali byť ťahané zvýšeným dočerpaním fondov Európskej únie z predchádzajúceho programového obdobia pri akcelerácii výstavby dopravnej infraštruktúry. Pozitívne na firemné investície pôsobí aj uvoľnená menová politika, ktorá sa odzrkadľuje v poklese sadzieb úverov. Plusom sú aj nízke ceny energií, čo dáva podnikom väčší priestor na kapitálové výdavky. Zároveň dynamicky rastú rezidenčné investície,“ opísal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Hoci hlavným zdrojom rastu na Slovensku je v súčasnosti domáci dopyt, slovenská ekonomika podľa analytika UniCredit Bank Ľubomíra Koršňáka výrazne ťaží aj z oživenia prakticky v celej Európe. „Česká a maďarská ekonomika v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástli zhodne o 0,5 %, poľská ekonomika rovnako ako slovenská o 0,9 %. Relatívne stabilný rast si udržalo aj Nemecko, jeho ekonomika vzrástla v súlade s očakávaniami v porovnaní s 2. štvrťrokom o 0,3 %,“ priblížil.
Koršňák predpokladá, že rast slovenskej ekonomiky dosiahol v 3. kvartáli svoj vrchol. „V závere roka by postupne mal odznievať silný príspevok verejných investícií tak, ako sa postupne budú dokončovať projekty financované z eurofondov. V budúcom roku je preto možné očakávať výrazný prepad verejných investícií, keďže projekty z nového rozpočtového obdobia sú ešte len vo fáze postupného nábehu,“ predpovedá.
Nižšie verejné investície by mohli podľa neho aspoň čiastočne nahradiť súkromné investície vrátane ohláseného príchodu automobilky Jaguar Land Rover a ekonomiku by mali naďalej ťahať aj rastúca spotreba domácností či pokračujúci rast ostatných krajín eurozóny. „Predpokladáme teda, že i napriek miernemu spomaleniu oproti 3. štvrťroku sa rast ekonomiky aj v poslednom štvrťroku tohto roka a v budúcom roku udrží v blízkosti 3 %,“ uzavrel analytik.
