Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nezamestnanosť v úvode roka rástla nielen pre pandémiu nového koronavírusu, ale aj pre tradičné sezónne faktory.
Autor TASR
Bratislava 22. februára (TASR) – Miera evidovanej nezamestnanosti podľa dát Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR za prvý mesiac tohto roka vzrástla na úroveň 7,81 %, oproti záveru roka 2020 sa tak zvýšila o 0,24 percentuálneho bodu (p. b.) a medziročne o 2,83 p. b. Podľa analytikov je tento nárast nepatrný. Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák dodáva, že nezamestnanosť narástla menej, ako sa očakávalo. Analytici úseku meny, štatistiky a výskumu (ÚMS) Národnej banky Slovenska (NBS) podotkli, že nezamestnanosť sa tak vrátila na úroveň z roka 2017.
"Po prechodnom zlepšení v lete minulého roka dochádza už štyri mesiace za sebou k zhoršovaniu nezamestnanosti. Od začiatku pandémie narástol počet nezamestnaných o približne 70 000," vyčíslili analytici ÚMS.
Prítok uchádzačov pritom naďalej prevyšuje odlev z evidencie. Analytici ÚMS dodali, že podľa evidencie posledného zamestnania pred zaradením vzrástol počet ľudí, ktorí prišli z oblasti obchodu, priemyslu a odvetvia umenia, zábavy a rekreácie. "Na druhej strane, už štvrtý mesiac po sebe klesá počet umiestnení na trhu práce, čo ukazuje na zložitú situáciu na trhu práce," poznamenali analytici.
Koršňák poukázal aj na to, že nezamestnanosť v úvode roka rástla nielen pre pandémiu nového koronavírusu, ale aj pre tradičné sezónne faktory. Trh práce podľa neho naďalej vykazuje relatívne väčšiu odolnosť v porovnaní s prvou vlnou pandémie. "Zdá sa, že druhá vlna pandémie by mohla mať miernejšie negatívne ekonomické prejavy ako jej prvá jarná vlna, najmä v priemysle," myslí si Koršňák.
Ak sa však ukončia podporné schémy, je podľa neho možné v druhej polovici roka očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu. Na druhej strane budú opatrenia pravdepodobne ukončené až po odznení pandémie, čiže v čase, keď by sa mal už naštartovať aj ekonomický rast. "Podobne ako počas posledného leta (po prvej vlne pandémie) by tak vyšší prítok nezamestnaných do evidencie úradov práce mohol byť (minimálne čiastočne) kompenzovaný i vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce," vysvetlil analytik. To by malo utlmujúci vplyv na ďalší nárast nezamestnanosti a druhá vlna prepúšťania by sa mohla oddialiť.
Kým ekonomika sa podľa analytika dostane na úroveň spred pandémie pravdepodobne niekedy v druhej polovici roka 2022, miera nezamestnanosti sa na úroveň z konca roka 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v roku 2024.
"Po prechodnom zlepšení v lete minulého roka dochádza už štyri mesiace za sebou k zhoršovaniu nezamestnanosti. Od začiatku pandémie narástol počet nezamestnaných o približne 70 000," vyčíslili analytici ÚMS.
Prítok uchádzačov pritom naďalej prevyšuje odlev z evidencie. Analytici ÚMS dodali, že podľa evidencie posledného zamestnania pred zaradením vzrástol počet ľudí, ktorí prišli z oblasti obchodu, priemyslu a odvetvia umenia, zábavy a rekreácie. "Na druhej strane, už štvrtý mesiac po sebe klesá počet umiestnení na trhu práce, čo ukazuje na zložitú situáciu na trhu práce," poznamenali analytici.
Koršňák poukázal aj na to, že nezamestnanosť v úvode roka rástla nielen pre pandémiu nového koronavírusu, ale aj pre tradičné sezónne faktory. Trh práce podľa neho naďalej vykazuje relatívne väčšiu odolnosť v porovnaní s prvou vlnou pandémie. "Zdá sa, že druhá vlna pandémie by mohla mať miernejšie negatívne ekonomické prejavy ako jej prvá jarná vlna, najmä v priemysle," myslí si Koršňák.
Ak sa však ukončia podporné schémy, je podľa neho možné v druhej polovici roka očakávať druhú vlnu prepúšťania, najmä pri umelo podporených pracovných miestach, ktoré by pravdepodobne zanikli bez ohľadu na pandémiu. Na druhej strane budú opatrenia pravdepodobne ukončené až po odznení pandémie, čiže v čase, keď by sa mal už naštartovať aj ekonomický rast. "Podobne ako počas posledného leta (po prvej vlne pandémie) by tak vyšší prítok nezamestnaných do evidencie úradov práce mohol byť (minimálne čiastočne) kompenzovaný i vyššou absorpciou nezamestnaných trhom práce," vysvetlil analytik. To by malo utlmujúci vplyv na ďalší nárast nezamestnanosti a druhá vlna prepúšťania by sa mohla oddialiť.
Kým ekonomika sa podľa analytika dostane na úroveň spred pandémie pravdepodobne niekedy v druhej polovici roka 2022, miera nezamestnanosti sa na úroveň z konca roka 2019 pravdepodobne nedostane skôr ako v roku 2024.
