Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 28. december 2024
< sekcia Ekonomika

Realitný trh bude na krízu reagovať oneskorene

Ilustračné foto. Foto: TASR/Dano Veselský

Analytici však upozornili na fakt, že dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd.

Bratislava 6. augusta (TASR) – V nadchádzajúcom období sa môže záujem o nehnuteľnosti znížiť z dôvodu dosahu krízy na realitný trh, ktorý reaguje oneskorene. Myslí si to analytička Poštovej banky Jana Glasová. Rast cien bývania bude pravdepodobne pokračovať aj v nasledujúcich rokoch, podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka však bude dynamika rastu pravdepodobne výrazne nižšia.

Údaje zverejnené Národnou bankou Slovenska poukazujú na to, že priemerná cena bývania v 2. kvartáli tohto roka dosiahla hodnotu 1731 eur za štvorcový meter a medzikvartálne tak vzrástla o 60 eur. Medziročný nárast cien bývania bol na úrovni 11,2 %.

Analytici sa zhodli na tom, že príčinou nerovnakého vývoja realitného trhu a ostatných makroekonomických ukazovateľov môže byť aj to, že dopyt po vlastnom bývaní vytvárajú predovšetkým lepšie zarábajúci spotrebitelia, ktorí koronakrízu nemuseli až tak pocítiť. Podľa Horňáka významnú rolu pri raste cien bývania zohráva aj pomerne dobrá dostupnosť úverov na bývanie, čo spolu s nedostatkom voľných bytov a domov tlačí ceny nahor.

Analytici však upozornili na fakt, že dostupnosť bývania je ovplyvnená nielen rastom cien nehnuteľností, ale aj nárastom miezd.

„Približne od roku 2011 rástli hrubé disponibilné príjmy rýchlejším tempom (vzhľadom na úroveň v roku 2005) než cena bývania za m2,“ ozrejmil Horňák s tým, že ak sa hypoteticky zachová výška disponibilného príjmu v 2. kvartáli tohto roka na úrovni 2. štvrťroka 2019, tak sa nárast cien nehnuteľností oproti základnému obdobiu vyrovná nárastu hrubého disponibilného príjmu – zmaže sa tak pozitívna medzera získaná za posledných deväť rokov.

„Negatívny vývoj sa týkal aj trhu práce, na ktorom dochádzalo k nárastu nezamestnanosti, čo taktiež obmedzilo možnosti ľudí kupovať nehnuteľnosti,“ upozornila Glasová. Realitný trh podľa nej nekorešpondoval s makroekonomickým vývojom preto, lebo ceny nehnuteľností ešte dobiehali dôsledky priaznivého ekonomického vývoja spred pandémie, keď bol záujem ľudí o kúpu nehnuteľnosti vysoký.

„A tí, ktorí riešenie nového bývania po vypuknutí pandémie odložili na neskôr, sa k tomu po návrate do normálneho života vrátili,“ dodala Glasová.