Nezhodujú sa však na tom, či rast HDP, znižovanie nezamestnanosti či zvýšenie objemu zahraničných investícií v SR nastalo vďaka euru, alebo by k tomu prišlo rovnako prirodzeným vývojom ekonomiky.
Autor TASR
Bratislava 16. júna (TASR) – Euro je podľa niektorých ekonómov politickým, nie ekonomickým projektom. Prijatie spoločnej európskej meny podľa nich vyvinulo na vtedajších politických predstaviteľov SR tlak na pristúpenie k štrukturálnym reformám a ku konsolidácii verejného dlhu. Zároveň malo politický význam z pohľadu medzinárodnej spolupráce. Analytici sa však nezhodujú na tom, či rast hrubého domáceho produktu (HDP), znižovanie nezamestnanosti či zvýšenie objemu zahraničných investícií na Slovensku nastalo vďaka euru, alebo by k tomu prišlo rovnako prirodzeným vývojom slovenskej ekonomiky.
Vstup do eurozóny mnohí ekonómovia vnímajú ako výhodný najmä z politického hľadiska. "Kto pripúšťa, že bez eura by sme nemali až také zdravé verejné financie, hovorí, že euro bolo dobré z politického hľadiska, keďže prinútilo politikov konať," skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis s tým, že euru Slovensko vďačí za konsolidáciu verejných financií a prijatie mnohých štrukturálnych reforiem. Tieto opatrenia však mohli byť podľa neho uskutočnené aj bez prijatia eura.
Slovensko podľa analytika XTB Kamila Borosa eurom získalo stabilnú menu, nízku infláciu, nízke úroky a odstránili sa náklady na konverziu meny. Pre uvoľnenú menovú politiku však klesali v čase krízy až donedávna úrokové miery prakticky všetkých mien, upozornil Pánis. "Inak povedané, toto by nastalo u nás s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote aj bez eura," dodal.
Krajiny stredoeurópskeho regiónu zároveň svojím výkonom doháňajú priemer EÚ, či už s eurom, alebo bez neho, konštatuje analytik finančných trhov Next Finance Jiří Cihlář. "Nie je pravdou, že HDP Slovenska začal kvôli vstupu do eurozóny rýchlejšie rásť ako v okolitých krajinách. Je však faktom, že miera nezamestnanosti v posledných rokoch na Slovensku strmo klesá. To však nie je zásluhou eura, ale toho, že Slovensko bolo a je napojené na nemeckú ekonomiku," zdôraznil.
Do Nemecka SR vyváža takmer 21 % z celkového exportu, priblížila Katarína Muchová zo Slovenskej sporiteľne. "Jednou z nesporných výhod zavedenia eura je zníženie transakčných nákladov a kurzového rizika. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika," zdôraznila Lucia Dovalová, analytička Poštovej banky. Muchová spresnila, že približne 67 % celkového dovozu a 85,4 % celkového vývozu Slovenska je s EÚ, z toho veľká časť priamo s členmi eurozóny.
Ako negatívum prijatia jednotnej meny uvádzajú analytici stratu kontroly nad samostatnou menovou politikou, ktorou SR nemôže pružne reagovať na vývoj ekonomického cyklu ako v prípade slovenskej koruny. "Prišli sme o možnosť aktívne riadiť svoju vlastnú menu, prispôsobiť ju aktuálnej situácii a prípadne zvýšiť konkurencieschopnosť formou slabšej meny ako sme to videli v prípade Českej republiky," priblížil riaditeľ portfólia manažmentu Across Private Investments Andrej Rajčány.
Analytici zároveň upozorňujú, že Slovensko prijalo euro v čase globálnej finančnej krízy a pri prvom vážnom teste tejto meny. "So vstupom do eurozóny v čase krízy na Slovensko dopadla požiadavka podieľať sa na záchrane bankrotujúceho Grécka. Účasť na záchrane rozpočtovo nezodpovedných krajín je pritom jednou zo zásadných slabín eura," opísal vtedajšiu situáciu Cihlář.
Vstup do eurozóny mnohí ekonómovia vnímajú ako výhodný najmä z politického hľadiska. "Kto pripúšťa, že bez eura by sme nemali až také zdravé verejné financie, hovorí, že euro bolo dobré z politického hľadiska, keďže prinútilo politikov konať," skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis s tým, že euru Slovensko vďačí za konsolidáciu verejných financií a prijatie mnohých štrukturálnych reforiem. Tieto opatrenia však mohli byť podľa neho uskutočnené aj bez prijatia eura.
Slovensko podľa analytika XTB Kamila Borosa eurom získalo stabilnú menu, nízku infláciu, nízke úroky a odstránili sa náklady na konverziu meny. Pre uvoľnenú menovú politiku však klesali v čase krízy až donedávna úrokové miery prakticky všetkých mien, upozornil Pánis. "Inak povedané, toto by nastalo u nás s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote aj bez eura," dodal.
Krajiny stredoeurópskeho regiónu zároveň svojím výkonom doháňajú priemer EÚ, či už s eurom, alebo bez neho, konštatuje analytik finančných trhov Next Finance Jiří Cihlář. "Nie je pravdou, že HDP Slovenska začal kvôli vstupu do eurozóny rýchlejšie rásť ako v okolitých krajinách. Je však faktom, že miera nezamestnanosti v posledných rokoch na Slovensku strmo klesá. To však nie je zásluhou eura, ale toho, že Slovensko bolo a je napojené na nemeckú ekonomiku," zdôraznil.
Do Nemecka SR vyváža takmer 21 % z celkového exportu, priblížila Katarína Muchová zo Slovenskej sporiteľne. "Jednou z nesporných výhod zavedenia eura je zníženie transakčných nákladov a kurzového rizika. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika," zdôraznila Lucia Dovalová, analytička Poštovej banky. Muchová spresnila, že približne 67 % celkového dovozu a 85,4 % celkového vývozu Slovenska je s EÚ, z toho veľká časť priamo s členmi eurozóny.
Ako negatívum prijatia jednotnej meny uvádzajú analytici stratu kontroly nad samostatnou menovou politikou, ktorou SR nemôže pružne reagovať na vývoj ekonomického cyklu ako v prípade slovenskej koruny. "Prišli sme o možnosť aktívne riadiť svoju vlastnú menu, prispôsobiť ju aktuálnej situácii a prípadne zvýšiť konkurencieschopnosť formou slabšej meny ako sme to videli v prípade Českej republiky," priblížil riaditeľ portfólia manažmentu Across Private Investments Andrej Rajčány.
Analytici zároveň upozorňujú, že Slovensko prijalo euro v čase globálnej finančnej krízy a pri prvom vážnom teste tejto meny. "So vstupom do eurozóny v čase krízy na Slovensko dopadla požiadavka podieľať sa na záchrane bankrotujúceho Grécka. Účasť na záchrane rozpočtovo nezodpovedných krajín je pritom jednou zo zásadných slabín eura," opísal vtedajšiu situáciu Cihlář.