Bratislava 16. júna (TASR) – Euro je podľa niektorých ekonómov politickým, nie ekonomickým projektom. Prijatie spoločnej európskej meny podľa nich vyvinulo na vtedajších politických predstaviteľov SR tlak na pristúpenie k štrukturálnym reformám a ku konsolidácii verejného dlhu. Zároveň malo politický význam z pohľadu medzinárodnej spolupráce. Analytici sa však nezhodujú na tom, či rast hrubého domáceho produktu (HDP), znižovanie nezamestnanosti či zvýšenie objemu zahraničných investícií na Slovensku nastalo vďaka euru, alebo by k tomu prišlo rovnako prirodzeným vývojom slovenskej ekonomiky.

Vstup do eurozóny mnohí ekonómovia vnímajú ako výhodný najmä z politického hľadiska. "Kto pripúšťa, že bez eura by sme nemali až také zdravé verejné financie, hovorí, že euro bolo dobré z politického hľadiska, keďže prinútilo politikov konať," skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis s tým, že euru Slovensko vďačí za konsolidáciu verejných financií a prijatie mnohých štrukturálnych reforiem. Tieto opatrenia však mohli byť podľa neho uskutočnené aj bez prijatia eura.

Slovensko podľa analytika XTB Kamila Borosa eurom získalo stabilnú menu, nízku infláciu, nízke úroky a odstránili sa náklady na konverziu meny. Pre uvoľnenú menovú politiku však klesali v čase krízy až donedávna úrokové miery prakticky všetkých mien, upozornil Pánis. "Inak povedané, toto by nastalo u nás s pravdepodobnosťou rovnajúcou sa istote aj bez eura," dodal.

Krajiny stredoeurópskeho regiónu zároveň svojím výkonom doháňajú priemer EÚ, či už s eurom, alebo bez neho, konštatuje analytik finančných trhov Next Finance Jiří Cihlář. "Nie je pravdou, že HDP Slovenska začal kvôli vstupu do eurozóny rýchlejšie rásť ako v okolitých krajinách. Je však faktom, že miera nezamestnanosti v posledných rokoch na Slovensku strmo klesá. To však nie je zásluhou eura, ale toho, že Slovensko bolo a je napojené na nemeckú ekonomiku," zdôraznil.

Do Nemecka SR vyváža takmer 21 % z celkového exportu, priblížila Katarína Muchová zo Slovenskej sporiteľne. "Jednou z nesporných výhod zavedenia eura je zníženie transakčných nákladov a kurzového rizika. To je pre Slovensko veľmi dôležité, nakoľko sme malá a proexportne orientovaná ekonomika," zdôraznila Lucia Dovalová, analytička Poštovej banky. Muchová spresnila, že približne 67 % celkového dovozu a 85,4 % celkového vývozu Slovenska je s EÚ, z toho veľká časť priamo s členmi eurozóny.

Ako negatívum prijatia jednotnej meny uvádzajú analytici stratu kontroly nad samostatnou menovou politikou, ktorou SR nemôže pružne reagovať na vývoj ekonomického cyklu ako v prípade slovenskej koruny. "Prišli sme o možnosť aktívne riadiť svoju vlastnú menu, prispôsobiť ju aktuálnej situácii a prípadne zvýšiť konkurencieschopnosť formou slabšej meny ako sme to videli v prípade Českej republiky," priblížil riaditeľ portfólia manažmentu Across Private Investments Andrej Rajčány.

Analytici zároveň upozorňujú, že Slovensko prijalo euro v čase globálnej finančnej krízy a pri prvom vážnom teste tejto meny. "So vstupom do eurozóny v čase krízy na Slovensko dopadla požiadavka podieľať sa na záchrane bankrotujúceho Grécka. Účasť na záchrane rozpočtovo nezodpovedných krajín je pritom jednou zo zásadných slabín eura," opísal vtedajšiu situáciu Cihlář.