Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zmena môže prísť až po tom, čo sa v dostatočnom počte štátov uskutočnia voľby a tie vynesú na výslnie úplne nové osobnosti, zdôraznila.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) – Žiadna z pálčivých otázok Európskej únie nebude na bratislavskom summite hlbšie otvorená a neformálne stretnutie lídrov, ktoré sa uskutoční 16. septembra, neprinesie nový ekonomický impulz. Myslí si to analytička a riaditeľka konzultačnej spoločnosti Next Finance Markéta Šichtařová, podľa ktorej únia smeruje k recesii a zmenu môžu priniesť len nové osobnosti.
Hypoteticky sa podľa nej ponúkajú mnohé pálčivé témy, ktorými by sa mohli predstavitelia EÚ v Bratislave zaoberať – ochrana vonkajších hraníc Schengenu, vypovedanie zmluvy s Tureckom a ukončenie prístupových rokovaní po tom, čo došlo k zmene politického kurzu krajiny, znovuotvorenie otázky kvót či koncept európskej armády.
Za aktuálnu považuje analytička aj diskusiu o sebareflexii vnútri únie v súvislosti s brexitom, položenie si otázky, čo Britov k hlasovaniu za vystúpenie motivovalo a ako by sa mala únia zmeniť, aby táto motivácia bola u ďalších štátov menšia.
„Som si však prakticky istá, že žiadna z týchto otázok nebude v skutočnosti hlbšie otvorená, možno bude len povrchne zmienená. Lídri EÚ sú totiž stále tí istí, ktorí priviedli úniu do súčasného patového stavu, keď rastie nedôvera más voči elitám a lídrom. A preto by bolo úplne naivné dúfať, že by snáď summit mohol priniesť nejaký nový ekonomický impulz,“ uviedla Šichtařová pre TASR.
Analytička sa domnieva, že Európska únia ako celok v priemere v budúcom roku smeruje k recesii. „Len niekoľko málo krajín sa jej vyhne a tento summit na tom absolútne nič nezmení. Zmena môže prísť až po tom, čo sa v dostatočnom počte štátov uskutočnia voľby a tie vynesú na výslnie úplne nové osobnosti,“ zdôraznila.
Podľa riaditeľa Saxo Bank pre Slovensko, Maďarsko a Českú republiku Pavla Drahotského sú tieto summity ideálnym prostredím pre zjednotenie európskych postojov. Okrem imigračnej otázky by kľúčovú úlohu mohla hrať otázka usporiadania Európy po brexite. „Nielen to, či 27-ka bude vystupovať jednotne pri vyjednávaní s Britániou, alebo či preváži viacrýchlostný postoj niektorých štátov a Európa sa bude ďalej fragmentovať. Z toho bude ešte len možné odvodzovať ekonomické dôsledky,“ konštatoval.
Ako dodal, Európa stojí na rázcestí. Ak zostane jednotná, bude mať Veľká Británia veľmi zložitú vyjednávaciu pozíciu, najmä v otázkach voľného prístupu na jednotný európsky trh a imigrácie z EÚ.
„Ak dôjde k fragmentácii názorov, niektoré štáty z toho budú profitovať. Tu mám na mysli najmä Nemecko, ktorého politicko-ekonomická váha by týmto v celej Európe abnormálne stúpla a na druhej strane menšie a mladšie štáty budú čeliť vnútorným sporom pre neschopnosť politikov vyjednať porovnateľné podmienky,“ vysvetlil Drahotský. Sám je z ekonomického pohľadu zástancom jednotného prístupu Európy.
Hypoteticky sa podľa nej ponúkajú mnohé pálčivé témy, ktorými by sa mohli predstavitelia EÚ v Bratislave zaoberať – ochrana vonkajších hraníc Schengenu, vypovedanie zmluvy s Tureckom a ukončenie prístupových rokovaní po tom, čo došlo k zmene politického kurzu krajiny, znovuotvorenie otázky kvót či koncept európskej armády.
Za aktuálnu považuje analytička aj diskusiu o sebareflexii vnútri únie v súvislosti s brexitom, položenie si otázky, čo Britov k hlasovaniu za vystúpenie motivovalo a ako by sa mala únia zmeniť, aby táto motivácia bola u ďalších štátov menšia.
„Som si však prakticky istá, že žiadna z týchto otázok nebude v skutočnosti hlbšie otvorená, možno bude len povrchne zmienená. Lídri EÚ sú totiž stále tí istí, ktorí priviedli úniu do súčasného patového stavu, keď rastie nedôvera más voči elitám a lídrom. A preto by bolo úplne naivné dúfať, že by snáď summit mohol priniesť nejaký nový ekonomický impulz,“ uviedla Šichtařová pre TASR.
Analytička sa domnieva, že Európska únia ako celok v priemere v budúcom roku smeruje k recesii. „Len niekoľko málo krajín sa jej vyhne a tento summit na tom absolútne nič nezmení. Zmena môže prísť až po tom, čo sa v dostatočnom počte štátov uskutočnia voľby a tie vynesú na výslnie úplne nové osobnosti,“ zdôraznila.
Podľa riaditeľa Saxo Bank pre Slovensko, Maďarsko a Českú republiku Pavla Drahotského sú tieto summity ideálnym prostredím pre zjednotenie európskych postojov. Okrem imigračnej otázky by kľúčovú úlohu mohla hrať otázka usporiadania Európy po brexite. „Nielen to, či 27-ka bude vystupovať jednotne pri vyjednávaní s Britániou, alebo či preváži viacrýchlostný postoj niektorých štátov a Európa sa bude ďalej fragmentovať. Z toho bude ešte len možné odvodzovať ekonomické dôsledky,“ konštatoval.
Ako dodal, Európa stojí na rázcestí. Ak zostane jednotná, bude mať Veľká Británia veľmi zložitú vyjednávaciu pozíciu, najmä v otázkach voľného prístupu na jednotný európsky trh a imigrácie z EÚ.
„Ak dôjde k fragmentácii názorov, niektoré štáty z toho budú profitovať. Tu mám na mysli najmä Nemecko, ktorého politicko-ekonomická váha by týmto v celej Európe abnormálne stúpla a na druhej strane menšie a mladšie štáty budú čeliť vnútorným sporom pre neschopnosť politikov vyjednať porovnateľné podmienky,“ vysvetlil Drahotský. Sám je z ekonomického pohľadu zástancom jednotného prístupu Európy.
