Inflácia sa totiž v tomto roku z januárových 0,7 % zvýšila na júlových 3,3 %, čo je rekordne vysoká úroveň za posledných osem rokov.
Autor TASR
Bratislava 30. augusta (TASR) – Spotrebiteľská atmosféra bola v auguste optimistickejšia ako počas predchádzajúceho mesiaca. Sezónne upravený indikátor spotrebiteľskej dôvery si medzimesačne polepšil o 1,8 bodu a dosiahol hodnotu –18,8 bodu.
Na náladu spotrebiteľov mala vplyv okrem iného aj miera nezamestnanosti, ktorá v druhej polovici roka začala klesať, a tiež rastúci počet pracovných ponúk, uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská.
„Na náladu spotrebiteľov nepochybne vplýva mnoho faktorov – ich aktuálny stav, ale aj ich budúci vývoj. V prípade ekonomického vývoja sa v tomto roku očakáva nárast hrubého domáceho produktu,“ uviedla Sadovská.
Okrem klesajúceho počtu ľudí bez práce a rastu pracovných ponúk vidí za rastom indikátora spotrebiteľskej dôvery aj výrazné sporenie Slovákov počas pandémie, kde bola hlavným dôvodom takzvaná odložená spotreba.
„Ak teda ľudia v úvodných mesiacoch roka nemíňali, nebolo to z dôvodu, že by nemali za čo, ale skôr preto, že nemali kde - pre zatvorené kamenné obchody či fyzické prevádzky rôznych služieb,“ spresnila analytička. Spotrebitelia tak posúvali mnohé nákupy na neskôr, keď budú obchody či prevádzky opäť otvorené a budú ich môcť osobne navštíviť.
Určitý pesimizmus spotrebiteľov týkajúci sa inflácie je však podľa Sadovskej na mieste. Inflácia sa totiž v tomto roku z januárových 0,7 % zvýšila na júlových 3,3 %, čo je rekordne vysoká úroveň za posledných osem rokov.
„Predpokladáme, že zdražovanie tovarov a služieb bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch tohto roka. Pochopiteľne, určitú dávku neistoty u respondentov môžu vzbudzovať aj obavy z priebehu tretej vlny pandémie,“ dodala analytička.
Na náladu spotrebiteľov mala vplyv okrem iného aj miera nezamestnanosti, ktorá v druhej polovici roka začala klesať, a tiež rastúci počet pracovných ponúk, uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská.
„Na náladu spotrebiteľov nepochybne vplýva mnoho faktorov – ich aktuálny stav, ale aj ich budúci vývoj. V prípade ekonomického vývoja sa v tomto roku očakáva nárast hrubého domáceho produktu,“ uviedla Sadovská.
Okrem klesajúceho počtu ľudí bez práce a rastu pracovných ponúk vidí za rastom indikátora spotrebiteľskej dôvery aj výrazné sporenie Slovákov počas pandémie, kde bola hlavným dôvodom takzvaná odložená spotreba.
„Ak teda ľudia v úvodných mesiacoch roka nemíňali, nebolo to z dôvodu, že by nemali za čo, ale skôr preto, že nemali kde - pre zatvorené kamenné obchody či fyzické prevádzky rôznych služieb,“ spresnila analytička. Spotrebitelia tak posúvali mnohé nákupy na neskôr, keď budú obchody či prevádzky opäť otvorené a budú ich môcť osobne navštíviť.
Určitý pesimizmus spotrebiteľov týkajúci sa inflácie je však podľa Sadovskej na mieste. Inflácia sa totiž v tomto roku z januárových 0,7 % zvýšila na júlových 3,3 %, čo je rekordne vysoká úroveň za posledných osem rokov.
„Predpokladáme, že zdražovanie tovarov a služieb bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch tohto roka. Pochopiteľne, určitú dávku neistoty u respondentov môžu vzbudzovať aj obavy z priebehu tretej vlny pandémie,“ dodala analytička.