Slovenská ekonomika v prvom štvrťroku spomalila svoj výkon. Zaznamenala pomalší rast ako koncom minulého roka. O dôvodoch hovorí v relácii EKONOMIKA Tu a teraz analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Autor Tablet.TV
Bratislava 9. júna (TABLET.TV) - Ceny v slovenskej ekonomike nerastú už druhý rok po sebe. Glasová očakáva počas tohto roka ich mierny pokles, teda defláciu do 0,5%. „Citeľnejší rast cien bude od roku 2017. Nebude však dramatický, len do výšky približne 1 %. Prinesie ju očakávaná zmena na trhu s ropou, ktorá bude drahšia. Tá sa potom odzrkadlí na cenách energií, ktoré by mali rásť a to sa premietne aj do cien ďalších tovarov a služieb,“ zdôraznila Glasová s tým, že nízka deflácia, ktorá je na Slovensku, pozitívne prispieva k rastu reálnych miezd.
„Stagnácia cien spôsobuje, že inflácia neukrajuje z našich zárobkov. Spotreba domácností prispieva k tvorbe hrubého domáceho produktu, ale nerastie tak výrazne, ako by sme mohli očakávať vzhľadom na priaznivú situáciu na trhu práce. Keď klesá nezamestnanosť, rastú mzdy. Preto by mohla spotreba rásť ešte výraznejšie,“ dodala Glasová.
Medziročný rast spotreby domácností sa spomalil z 2,9% na 2,5%. „Slováci sú sporivý národ, k míňaniu pristupujeme opatrnejšie. Z hľadiska budúceho ekonomického vývoja je to určite pozitívne. Úspory, ktoré si teraz domácnosti vytvárajú, môžu slúžiť v budúcnosti na spotrebu alebo na väčšie nákupy, napríklad. Pre domácnosť je pozitívne, ak dokáže vytvárať úspory pre prípad nepredvídaných udalostí, ktoré môžu nastať,“ upozornila Glasová.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska a prepočtov analytického tímu Poštovej banky mal na konci apríla 2016 dospelý Slovák v banke uložených v priemere 7 256 eur. V porovnaní s minulým rokom to predstavuje nárast o 9 %.
„Stagnácia cien spôsobuje, že inflácia neukrajuje z našich zárobkov. Spotreba domácností prispieva k tvorbe hrubého domáceho produktu, ale nerastie tak výrazne, ako by sme mohli očakávať vzhľadom na priaznivú situáciu na trhu práce. Keď klesá nezamestnanosť, rastú mzdy. Preto by mohla spotreba rásť ešte výraznejšie,“ dodala Glasová.
Medziročný rast spotreby domácností sa spomalil z 2,9% na 2,5%. „Slováci sú sporivý národ, k míňaniu pristupujeme opatrnejšie. Z hľadiska budúceho ekonomického vývoja je to určite pozitívne. Úspory, ktoré si teraz domácnosti vytvárajú, môžu slúžiť v budúcnosti na spotrebu alebo na väčšie nákupy, napríklad. Pre domácnosť je pozitívne, ak dokáže vytvárať úspory pre prípad nepredvídaných udalostí, ktoré môžu nastať,“ upozornila Glasová.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska a prepočtov analytického tímu Poštovej banky mal na konci apríla 2016 dospelý Slovák v banke uložených v priemere 7 256 eur. V porovnaní s minulým rokom to predstavuje nárast o 9 %.