Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poľsko a Maďarsko minulý týždeň v Bruseli vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a tiež plán na oživenie európskej ekonomiky po koronakríze.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava/Brusel 26. novembra (TASR) – Medzi krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) vždy existovali rozdiely v postojoch i politikách. Prístup k právnemu štátu je už dlhšiu dobu jedným z takých príkladov. Poľsko a Maďarsko sa v tomto ohľade dostávajú do konfliktu s Európskou komisiou (EK) už niekoľko rokov a nedá sa tak povedať, že by súčasná situácia bola pre ich vyšehradských partnerov nová. Dôsledky však môžu byť v tomto prípade výrazne dramatickejšie. V rozhovore pre TASR to uviedla Zuzana Stuchlíková, analytička z bruselskej pobočky Inštitútu pre európsku politiku Europeum.
Slovensko a Česká republika naopak podporujú previazanie eurofondov s právnym štátom. Stuchlíková v tejto súvislosti pripomenula, že vyšehradská spolupráca je veľmi neformálna a funguje na princípe hľadania spoločného menovateľa. "Tam, kde je medzi štátmi zhoda, vystupujú spoločne. V prípadoch, kde sa ich postoje líšia, potom spoločné vyhlásenia nevydávajú. Na tom súčasná situácia nič nezmení," skonštatovala.
Na otázku TASR, či môže poľsko-maďarské veto rozpočtu Únie zhoršiť pozíciu V4 v rámci EÚ, Stuchlíková odpovedala, že povesť štátov V4 ako problematických členov bola viazaná hlavne na spoločný odpor voči opatreniam v oblasti migrácie. "Odvtedy sa žiadna takto silne jednotiaca téma nenašla, hoci to neznamená, že by sa od tej doby povesť krajín Vyšehradu v EÚ výrazne zlepšila," uviedla.
Zopakovala, že pozícia Poľska a Maďarska v EÚ je porušovaním zásad právneho štátu komplikovaná opakovane. Hoci podľa analytičky v minulosti Česko a Slovensko v čiastkových otázkach svojich kolegov podporili, v súčasnosti je to inak.
"Domnievam sa preto, že v otázkach systematického obmedzovania právneho štátu vidí Európa V4 skôr ako V2+2. Aj Česko a Slovensko majú svoje problémy, ale nedosahujú závažnosti toho, čo vidíme v Poľsku a Maďarsku," uviedla Stuchlíková.
Podľa jej slov z pohľadu Európskej únie ide o nepríjemné zdržanie na ceste k prijatiu rozpočtu, hoci nie celkom neočakávané. Skutočnosť, že Maďarsko a Poľsko budú mať problém s naviazaním európskych prostriedkov na dodržiavanie zásad právneho štátu, sa vedelo.
Stuchlíková ďalej pripomenula, že v súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania, ktoré s oboma štátmi vedie nemecké predsedníctvo EÚ. V tejto súvislosti uviedla, že tlak na Maďarsko a Poľsko, ku ktorým sa neskôr pridalo aj Slovinsko, však rastie nielen zo strany ostatných členských štátov, ale aj predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej.
Šéfka exekutívy EÚ v stredu uviedla, že ak má niektorý štát výhrady k podobe nových pravidiel súvisiacich s čerpaním dlhodobého rozpočtu Únie, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ. "Dá sa preto predpokladať, že tlak na Poľsko a Maďarsko sa bude stupňovať, ale istá forma kompromisu, hoci vychýleného v prospech európskej väčšiny, bude najpravdepodobnejším výsledkom. Kedy sa k nemu dostaneme, však zatiaľ nie je jasné," dodala Stuchlíková.
Poľsko a Maďarsko minulý týždeň v Bruseli vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a tiež plán na oživenie európskej ekonomiky po koronakríze. Dôvodom bolo, že sa EÚ podarilo presadiť nový právny mechanizmus o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu.
Slovensko a Česká republika naopak podporujú previazanie eurofondov s právnym štátom. Stuchlíková v tejto súvislosti pripomenula, že vyšehradská spolupráca je veľmi neformálna a funguje na princípe hľadania spoločného menovateľa. "Tam, kde je medzi štátmi zhoda, vystupujú spoločne. V prípadoch, kde sa ich postoje líšia, potom spoločné vyhlásenia nevydávajú. Na tom súčasná situácia nič nezmení," skonštatovala.
Na otázku TASR, či môže poľsko-maďarské veto rozpočtu Únie zhoršiť pozíciu V4 v rámci EÚ, Stuchlíková odpovedala, že povesť štátov V4 ako problematických členov bola viazaná hlavne na spoločný odpor voči opatreniam v oblasti migrácie. "Odvtedy sa žiadna takto silne jednotiaca téma nenašla, hoci to neznamená, že by sa od tej doby povesť krajín Vyšehradu v EÚ výrazne zlepšila," uviedla.
Zopakovala, že pozícia Poľska a Maďarska v EÚ je porušovaním zásad právneho štátu komplikovaná opakovane. Hoci podľa analytičky v minulosti Česko a Slovensko v čiastkových otázkach svojich kolegov podporili, v súčasnosti je to inak.
"Domnievam sa preto, že v otázkach systematického obmedzovania právneho štátu vidí Európa V4 skôr ako V2+2. Aj Česko a Slovensko majú svoje problémy, ale nedosahujú závažnosti toho, čo vidíme v Poľsku a Maďarsku," uviedla Stuchlíková.
Podľa jej slov z pohľadu Európskej únie ide o nepríjemné zdržanie na ceste k prijatiu rozpočtu, hoci nie celkom neočakávané. Skutočnosť, že Maďarsko a Poľsko budú mať problém s naviazaním európskych prostriedkov na dodržiavanie zásad právneho štátu, sa vedelo.
Stuchlíková ďalej pripomenula, že v súčasnosti prebiehajú intenzívne rokovania, ktoré s oboma štátmi vedie nemecké predsedníctvo EÚ. V tejto súvislosti uviedla, že tlak na Maďarsko a Poľsko, ku ktorým sa neskôr pridalo aj Slovinsko, však rastie nielen zo strany ostatných členských štátov, ale aj predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej.
Šéfka exekutívy EÚ v stredu uviedla, že ak má niektorý štát výhrady k podobe nových pravidiel súvisiacich s čerpaním dlhodobého rozpočtu Únie, môže sa obrátiť na Súdny dvor EÚ. "Dá sa preto predpokladať, že tlak na Poľsko a Maďarsko sa bude stupňovať, ale istá forma kompromisu, hoci vychýleného v prospech európskej väčšiny, bude najpravdepodobnejším výsledkom. Kedy sa k nemu dostaneme, však zatiaľ nie je jasné," dodala Stuchlíková.
Poľsko a Maďarsko minulý týždeň v Bruseli vetovali dohodu o sedemročnom rozpočte Únie na roky 2021 - 2027 a tiež plán na oživenie európskej ekonomiky po koronakríze. Dôvodom bolo, že sa EÚ podarilo presadiť nový právny mechanizmus o previazanosti čerpania eurofondov s dodržiavaním zásad právneho štátu.
