Akadémia TASR
Všetky správy
V priemere si vyberá hory na krátkodobé či dlhodobejšie výlety zhruba 13 % Európanov. Po Slovákoch sa na druhej priečke ocitli Rumuni, následne Francúzi a Taliani.
Autor TASR
Bratislava 22. mája (TASR) – Slovenské hory môžu očakávať nával turistov, každý štvrtý výlet Slovákov totiž smeruje do hôr. Uviedla to analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková, vychádzajúc zo štatistík Eurostatu za rok 2019.
Pre obmedzenia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu očakáva Buchláková zmeny preferencií Slovákov v prípade letných dovoleniek. Myslí si, že voľbou mnohých bude dovolenka na Slovensku.
"V prípade výletov na hory, ktoré trvajú jeden a viac dní, sú Slováci lídrami v rámci 27 krajín EÚ. Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo Lotyšsko, tamojší obyvatelia si iba v jednom percente prípadov na krátkodobejší pobyt vyberajú horskú turistiku," dodala Buchláková.
V priemere si vyberá hory na krátkodobé či dlhodobejšie výlety zhruba 13 % Európanov. Po Slovákoch sa na druhej priečke ocitli Rumuni (24 %), následne Francúzi a Taliani (zhodne 19 %). "Krajiny ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, Chorvátsko, Švédsko, ale aj Dánsko či Veľká Británia majú najmenej nadšencov hôr," dodala Buchláková.
Slováci však za krátkodobé výlety platia viac ako napríklad Česi. Kým Slovákov stojí výlet na viac ako štyri noci v priemere 420 eur, Čechov okolo 250 eur.
"Dovolenka vytiahne z vrecka najviac peňazí Švajčiarom, a to až 1163 eur, najmenej Rumunom, a to v priemere 209 eur," dodala Buchláková s tým, že priemer EÚ za dovolenku je 377 eur. Analytička však očakáva, že toto číslo tento rok bude o čosi nižšie, na úrovni 300 eur. Spôsobí to menší počet dovoleniek a obmedzené finančné možnosti.
"Práve z dôvodu, že tohtoročné letné dovolenky v zahraničí Slováci obmedzia, očakávame, že minú podstatne viac práve na Slovensku. K tomu treba prirátať aj možnosť využitia rekreačných poukazov," doplnila Buchláková.
Analytička zároveň dodala, že podľa štatistík sa posledné roky znižoval podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova. "Stále je však na Slovensku zhruba 430 000 ľudí, ktorí si to z finančného hľadiska jednoducho dovoliť nemôžu.
Koronakríza, znižovanie platov či prepúšťanie môže spôsobiť, že v horizonte dvoch rokov pribudne v tejto skupine ďalších 50 000 ľudí," myslí si Buchláková.
Pre obmedzenia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu očakáva Buchláková zmeny preferencií Slovákov v prípade letných dovoleniek. Myslí si, že voľbou mnohých bude dovolenka na Slovensku.
"V prípade výletov na hory, ktoré trvajú jeden a viac dní, sú Slováci lídrami v rámci 27 krajín EÚ. Na opačnom konci rebríčka sa ocitlo Lotyšsko, tamojší obyvatelia si iba v jednom percente prípadov na krátkodobejší pobyt vyberajú horskú turistiku," dodala Buchláková.
V priemere si vyberá hory na krátkodobé či dlhodobejšie výlety zhruba 13 % Európanov. Po Slovákoch sa na druhej priečke ocitli Rumuni (24 %), následne Francúzi a Taliani (zhodne 19 %). "Krajiny ako Litva, Lotyšsko, Estónsko, Chorvátsko, Švédsko, ale aj Dánsko či Veľká Británia majú najmenej nadšencov hôr," dodala Buchláková.
Slováci však za krátkodobé výlety platia viac ako napríklad Česi. Kým Slovákov stojí výlet na viac ako štyri noci v priemere 420 eur, Čechov okolo 250 eur.
"Dovolenka vytiahne z vrecka najviac peňazí Švajčiarom, a to až 1163 eur, najmenej Rumunom, a to v priemere 209 eur," dodala Buchláková s tým, že priemer EÚ za dovolenku je 377 eur. Analytička však očakáva, že toto číslo tento rok bude o čosi nižšie, na úrovni 300 eur. Spôsobí to menší počet dovoleniek a obmedzené finančné možnosti.
"Práve z dôvodu, že tohtoročné letné dovolenky v zahraničí Slováci obmedzia, očakávame, že minú podstatne viac práve na Slovensku. K tomu treba prirátať aj možnosť využitia rekreačných poukazov," doplnila Buchláková.
Analytička zároveň dodala, že podľa štatistík sa posledné roky znižoval podiel ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova. "Stále je však na Slovensku zhruba 430 000 ľudí, ktorí si to z finančného hľadiska jednoducho dovoliť nemôžu.
Koronakríza, znižovanie platov či prepúšťanie môže spôsobiť, že v horizonte dvoch rokov pribudne v tejto skupine ďalších 50 000 ľudí," myslí si Buchláková.
