Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Americká inflácia sa za posledný rok síce zmiernila, ale zostáva vysoká, upozornil analytik.
Autor TASR
Bratislava 10. júna (TASR) - Tento týždeň bude zasadať americká centrálna banka Fed a na rozdiel od Európskej centrálnej banky (ECB) by mala svoje sadzby ponechať na aktuálnych úrovniach 5,25 % až 5,50 %. Dôvodom sú naďalej silné dáta, ktoré prichádzajú z americkej ekonomiky, uviedol v aktuálnom komentári analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. ECB minulý týždeň podľa očakávaní znížila svoje sadzby o 0,25 percentuálneho bodu (p. b.), čím začala s postupným uvoľňovaním doteraz prísnej menovej politiky.
"Stále platí, že sadzby bude Fed znižovať, až keď získa väčšiu istotu, že inflácia sa udržateľne pohybuje smerom k dvom percentám. Očakávania trhov ohľadne začiatku znižovania sadzieb zo strany americkej centrálnej banky sa posunuli do jesene," priblížil Kočiš.
Poukázal na to, že zatiaľ čo hospodárska aktivita USA rastie solídnym tempom, ekonomika eurozóny v minulom roku stagnovala. Časť odpovede treba podľa analytika hľadať vo fiškálnych stimuloch, ktoré možno vidieť aj vo zvýšených deficitoch z ostatných rokov. Verejné výdavky USA prispeli v roku 2023 k štvrtine hospodárskeho rastu. Obrat v tejto politike nenaznačujú ani odhady pre budúce roky, čo bude naďalej vytvárať inflačné tlaky.
Americká inflácia sa za posledný rok síce zmiernila, ale zostáva vysoká, upozornil analytik. Jej medziročná hodnota dosiahla v apríli 3,4 %, pričom údaje o inflácii boli najmä v prvom kvartáli celkovo vyššie, ako sa očakávalo. Americká a európska inflácia majú sčasti rôzne príčiny, čo môže vysvetľovať aj rôzne načasovanie zmien v menovej politike na oboch brehoch Atlantiku.
"V USA bola inflácia tlačená najmä cenami tovarov a služieb. Jej pôvod možno hľadať v masívnej pandemickej podpore a následnom postpandemickom oživení ekonomiky. V Európe na rast cien okrem postpandemického oživenia tlačil aj energetický cenový šok, ktorý sa následne preniesol aj do cien potravín," vysvetlil Kočiš.
Silná ekonomika podporená stimulmi, odolný trh práce a zatiaľ pomerne vysoká miera inflácie tak podľa neho nedávajú veľa nádejí na skorý začiatok uvoľňovania menovej politiky Fedu. Jedným z budúcich vplyvov môže byť aj prípadne víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách. "Jeho politika boja proti prisťahovalcom, potenciálne znižovanie daní alebo výrazné protekcionistické opatrenia môžu priniesť do americkej ekonomiky ďalšie proinflačné tlaky, na ktoré bude musieť Fed v nejakom čase reagovať," doplnil analytik.
"Stále platí, že sadzby bude Fed znižovať, až keď získa väčšiu istotu, že inflácia sa udržateľne pohybuje smerom k dvom percentám. Očakávania trhov ohľadne začiatku znižovania sadzieb zo strany americkej centrálnej banky sa posunuli do jesene," priblížil Kočiš.
Poukázal na to, že zatiaľ čo hospodárska aktivita USA rastie solídnym tempom, ekonomika eurozóny v minulom roku stagnovala. Časť odpovede treba podľa analytika hľadať vo fiškálnych stimuloch, ktoré možno vidieť aj vo zvýšených deficitoch z ostatných rokov. Verejné výdavky USA prispeli v roku 2023 k štvrtine hospodárskeho rastu. Obrat v tejto politike nenaznačujú ani odhady pre budúce roky, čo bude naďalej vytvárať inflačné tlaky.
Americká inflácia sa za posledný rok síce zmiernila, ale zostáva vysoká, upozornil analytik. Jej medziročná hodnota dosiahla v apríli 3,4 %, pričom údaje o inflácii boli najmä v prvom kvartáli celkovo vyššie, ako sa očakávalo. Americká a európska inflácia majú sčasti rôzne príčiny, čo môže vysvetľovať aj rôzne načasovanie zmien v menovej politike na oboch brehoch Atlantiku.
"V USA bola inflácia tlačená najmä cenami tovarov a služieb. Jej pôvod možno hľadať v masívnej pandemickej podpore a následnom postpandemickom oživení ekonomiky. V Európe na rast cien okrem postpandemického oživenia tlačil aj energetický cenový šok, ktorý sa následne preniesol aj do cien potravín," vysvetlil Kočiš.
Silná ekonomika podporená stimulmi, odolný trh práce a zatiaľ pomerne vysoká miera inflácie tak podľa neho nedávajú veľa nádejí na skorý začiatok uvoľňovania menovej politiky Fedu. Jedným z budúcich vplyvov môže byť aj prípadne víťazstvo Donalda Trumpa v novembrových prezidentských voľbách. "Jeho politika boja proti prisťahovalcom, potenciálne znižovanie daní alebo výrazné protekcionistické opatrenia môžu priniesť do americkej ekonomiky ďalšie proinflačné tlaky, na ktoré bude musieť Fed v nejakom čase reagovať," doplnil analytik.
