Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Verejný dlh by mohol ostať pod úrovňou 60 % HDP aj celý tento rok a v jeho závere byť o čosi nižší ako v decembri 2022.
Autor TASR
Bratislava 9. januára (TASR) - Zadlženie Slovenska sa v druhom polroku vlaňajška pravdepodobne opäť znížilo pod maastrichtskú úroveň 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Makroekonóm VÚB Michal Lehuta na základe mesačných údajov Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL), ktorá spravuje približne deväť desatín celkového verejného dlhu SR, odhaduje pokles zadlženia ku koncu minulého roka na úroveň okolo 59,8 % HDP. Odhad samotnej ARDAL, ale aj schváleného rozpočtu na nasledujúce roky, je pokles na 59,4 % HDP.
Verejný dlh by mohol ostať pod úrovňou 60 % HDP aj celý tento rok a v jeho závere byť o čosi nižší ako v decembri 2022. "Napriek vysokému rozpočtovanému deficitu verejných financií (6,4 % HDP) k tomu môže dopomôcť aktuálne veľká likviditná rezerva štátu (7 - 10 % HDP). Vo februári dlh výrazne klesne pre splatné dlhopisy v objeme troch miliárd eur (2,8 % HDP)," vyčíslil Lehuta.
Zdôraznil, že zníženie verejného dlhu je potešujúcou správou, keďže úverový rating SR má negatívny výhľad u všetkých troch hlavných medzinárodných agentúr. "No hranice našej národnej dlhovej brzdy sa vlani nachádzali od 45 do 55 % HDP - bezpečná úroveň verejného zadlženia je tak ešte citeľne nižšie," zdôraznil analytik.
Pripomenul, že ústavný zákon o dlhovej brzde by v bežných časoch vyžadoval prísne rozpočtové opatrenia. Keďže však ešte neuplynuli dva roky od programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera, uplatňujú sa zatiaľ len niektoré sankcie, napríklad zmrazenie platov členov vlády. Významnejšie obmedzenia by hrozili v máji, kedy by dlhová brzda vyžadovala viazanie 3 % výdavkov a prípravu vyrovnaného rozpočtu na rok 2024. "Dovtedy však očakávame skôr zmenu ústavného zákona, ktorá sa pripravovala už dlhšie, alebo parlamentné voľby a vznik novej vlády," doplnil Lehuta.
Ak by Slovensko dokázalo svoje verejné príjmy a výdavky v priebehu niekoľkých rokov vyrovnať a ekonomika by v bežných cenách rástla o 4 - 4,5 %, dlh v pomere k HDP by sa podľa neho mohol znižovať aj o viac ako 2 percentuálne body (p.b.) ročne. Na predpandemickú úroveň by sa tak teoreticky mohol znížiť do roku 2030.
Verejný dlh by mohol ostať pod úrovňou 60 % HDP aj celý tento rok a v jeho závere byť o čosi nižší ako v decembri 2022. "Napriek vysokému rozpočtovanému deficitu verejných financií (6,4 % HDP) k tomu môže dopomôcť aktuálne veľká likviditná rezerva štátu (7 - 10 % HDP). Vo februári dlh výrazne klesne pre splatné dlhopisy v objeme troch miliárd eur (2,8 % HDP)," vyčíslil Lehuta.
Zdôraznil, že zníženie verejného dlhu je potešujúcou správou, keďže úverový rating SR má negatívny výhľad u všetkých troch hlavných medzinárodných agentúr. "No hranice našej národnej dlhovej brzdy sa vlani nachádzali od 45 do 55 % HDP - bezpečná úroveň verejného zadlženia je tak ešte citeľne nižšie," zdôraznil analytik.
Pripomenul, že ústavný zákon o dlhovej brzde by v bežných časoch vyžadoval prísne rozpočtové opatrenia. Keďže však ešte neuplynuli dva roky od programového vyhlásenia vlády Eduarda Hegera, uplatňujú sa zatiaľ len niektoré sankcie, napríklad zmrazenie platov členov vlády. Významnejšie obmedzenia by hrozili v máji, kedy by dlhová brzda vyžadovala viazanie 3 % výdavkov a prípravu vyrovnaného rozpočtu na rok 2024. "Dovtedy však očakávame skôr zmenu ústavného zákona, ktorá sa pripravovala už dlhšie, alebo parlamentné voľby a vznik novej vlády," doplnil Lehuta.
Ak by Slovensko dokázalo svoje verejné príjmy a výdavky v priebehu niekoľkých rokov vyrovnať a ekonomika by v bežných cenách rástla o 4 - 4,5 %, dlh v pomere k HDP by sa podľa neho mohol znižovať aj o viac ako 2 percentuálne body (p.b.) ročne. Na predpandemickú úroveň by sa tak teoreticky mohol znížiť do roku 2030.
