Bratislava 13. júna (TASR) – Domácnosti aj malí podnikatelia doplácajú na politiku Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Uviedol to Inštitút pre dopravu a hospodárstvo (IDH). ÚRSO bude musieť riešiť, ako vo volebnom roku nedovoliť prudké zdraženie elektriny. Ak by regulácia cien energií nebola zbytočne spolitizovaná, tento problém by neexistoval.

Vývoj na burze v Prahe, od ktorého sa podľa aktuálnej vyhlášky ÚRSO odvíjajú regulované ceny elektriny pre domácnosti a malé firmy na Slovensku, naznačuje podľa IDH jej významné zdraženie. Kým ceny na tento rok vychádzali z úrovne 40,49 eura za megawatthodinu (MWh), aktuálne sa elektrina v Prahe predáva za vyše 50 eur za MWh.

"Regulačný vzorec počíta s vývojom burzových cien za prvých šesť mesiacov roka. Väčšinu tohto obdobia už máme za sebou. Približne 20-percentný nárast cien silovej elektriny v sledovanom období znamená, že domácnosti by zdražovanie nepocítili iba v prípade, ak by v zostávajúcich dňoch júna ceny na burze padli na nulu. Iba tak by sa priemer za šesť mesiacov dostal približne na úroveň vlaňajška. Takýto vývoj je, samozrejme, nereálny," upozornil František Stručka, energetický analytik IDH.

Upozornil, že na očakávané zdražovanie elektriny v uplynulých dňoch upozornil aj jeden z alternatívnych dodávateľov elektriny. ÚRSO jeho prepočty nekomentoval s tým, že sa nikdy vopred nevyjadruje k výsledku cenových konaní, a to ani v hypotetickej rovine. "Zvýšenie ceny elektriny ako komodity na rok 2020 už nie je zďaleka hypotetické. Vývoj na burze je jednoznačný. Ak ÚRSO dodrží vlastné pravidlá, silová elektrina domácnostiam zdražie," vysvetlil Stručka.

IDH však očakáva, že ak by mal byť nárast cien výrazný, vláda sa ho pokúsi aspoň čiastočne zvrátiť. Môže tak urobiť znížením distribučných poplatkov či úpravami tarify za prevádzku systému, ktoré tvoria podstatnú časť koncovej ceny pre odberateľov.

"Súčasná situácia potvrdzuje fakt, že regulácia cien energií je na Slovensku výrazne spolitizovaná. Príkladom môže byť zvyšovanie koncovej ceny elektriny v roku 2017, ktoré stálo stoličku predsedu ÚRSO. Už vtedy IDH upozorňoval, že cestou je zachovanie regulácie iba v monopolných distribučných činnostiach a deregulácia obchodu. Vďaka tomu by sa ceny energií vyvíjali podobne ako ceny motorových palív. Reagovali by postupne na aktuálny vývoj na burzách a ÚRSO by sa vyhol politickému tlaku," povedal Stručka.

Deregulácia by zároveň dodávateľom energií podľa IDH umožnila ponúknuť sofistikovanejšie produkty na dlhšie obdobie. Napríklad dodávatelia mohli v roku 2016 nakúpiť elektrinu za 35 eur/MWh na štyri roky a ponúknuť ju domácnostiam. Tie by tak v porovnaní s aktuálnymi cenami výrazne ušetrili. Z dlhodobých kontraktov dnes dokážu profitovať napríklad firmy mimo regulovaného segmentu, kde sú zmluvy uzatvorené na niekoľko rokov úplne bežné.

Pri domácnostiach sa však pre reguláciu podobný prístup dodávateľom nevyplatí. Vzniká totiž riziko, že pri krátkodobom poklese ceny by ich regulačný úrad prinútil predávať elektrinu so stratou. "Akceptovať takéto riziko nemôžu. Už dnes sú dodávatelia energií znevýhodnení, čoho dôsledkom je masívny odchod viacerých firiem zo slovenského trhu. Brať si na plecia ďalšie riziká by bolo pre ne likvidačné," vysvetlil Stručka. Preto pre regulačnú politiku ÚRSO domácnosti prichádzajú o možnosť získať stabilné ceny elektriny na dlhšie obdobie, z čoho by profitovali aj v aktuálnom období jej zdražovania.

"Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ako odborný úrad nikdy nekomentuje účelové vyjadrenia lobistických organizácií, najmä keď sú to úplné nezmysly," uviedol pre TASR v reakcii na IDH hovorca regulačného úradu Radoslav Igaz.