Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj trh práce v eurozóne je napätý.
Autor TASR
Bratislava/Frankfurt nad Mohanom 18. júla (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) bude síce pokračovať v uvoľňovaní svojej menovej politiky, rýchly návrat na nízke sadzby však nateraz nie je na stole. Uviedol to analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák v reakcii na aktuálne rozhodnutie Rady guvernérov ECB, ktorá vo štvrtok podľa očakávaní ponechala sadzby na nezmenenej úrovni. Kľúčová sadzba tak naďalej dosahuje 4,25 %.
"Tento krok je v súlade s naším odhadom, keďže centrálna banka sadzby znížila na svojom poslednom zasadnutí a vo svojich rozhodnutiach volí skôr opatrný prístup. ECB naďalej deklaruje svoje odhodlanie pokračovať v znižovaní sadzieb na základe prichádzajúcich dát," priblížil analytik.
Upozornil, že inflácia v eurozóne síce citeľne spomalila a v júni dosiahla 2,5 %, naďalej sa však drží nad inflačným cieľom centrálnej banky. ECB pritom očakáva, že celoročný priemer v roku 2024 by mal dosiahnuť 2,5 % a v budúcom roku 2,2 %. Jadrová inflácia, očistená o vplyv cien energií a potravín, by mala byť v tomto roku ešte vyššia tesne pod hranicou 3 %.
Aj trh práce v eurozóne je napätý. Sezónne očistená miera nezamestnanosti dosiahla historické minimum 6,4 % a rast miezd ostáva veľmi silný. "Hrozbou do budúcnosti je mzdovo-inflačná špirála, keďže zamestnanci sú dnes vo výhodnej vyjednávacej pozícii. Rast miezd nad úrovňou rastu produktivity je pre firmy čistým nákladom, ktorý následne presúvajú do cien tovarov a služieb," varoval Horňák.
V tomto roku očakáva ešte dve zníženia sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu. Podobne by mala ECB pokračovať aj v roku 2025, počas ktorého by malo dôjsť k ďalšiemu poklesu úrokov, avizoval.
Tento vývoj bude mať vplyv aj na hypotekárny trh. Úrokové sadzby na hypotékach by mali výhľadovo klesať v dôsledku obratu v menovej politike ECB, domáce faktory však budú tento pokles podľa analytika tlmiť. "Dôvodom sú najmä vyššie výnosy na štátnych dlhopisoch či dodatočné zaťaženie bánk novým bankovým odvodom. Pokles sadzieb na Slovensku tak bude pomalší, resp. príde neskôr než v iných krajinách eurozóny," doplnil.
"Tento krok je v súlade s naším odhadom, keďže centrálna banka sadzby znížila na svojom poslednom zasadnutí a vo svojich rozhodnutiach volí skôr opatrný prístup. ECB naďalej deklaruje svoje odhodlanie pokračovať v znižovaní sadzieb na základe prichádzajúcich dát," priblížil analytik.
Upozornil, že inflácia v eurozóne síce citeľne spomalila a v júni dosiahla 2,5 %, naďalej sa však drží nad inflačným cieľom centrálnej banky. ECB pritom očakáva, že celoročný priemer v roku 2024 by mal dosiahnuť 2,5 % a v budúcom roku 2,2 %. Jadrová inflácia, očistená o vplyv cien energií a potravín, by mala byť v tomto roku ešte vyššia tesne pod hranicou 3 %.
Aj trh práce v eurozóne je napätý. Sezónne očistená miera nezamestnanosti dosiahla historické minimum 6,4 % a rast miezd ostáva veľmi silný. "Hrozbou do budúcnosti je mzdovo-inflačná špirála, keďže zamestnanci sú dnes vo výhodnej vyjednávacej pozícii. Rast miezd nad úrovňou rastu produktivity je pre firmy čistým nákladom, ktorý následne presúvajú do cien tovarov a služieb," varoval Horňák.
V tomto roku očakáva ešte dve zníženia sadzieb o 0,25 percentuálneho bodu. Podobne by mala ECB pokračovať aj v roku 2025, počas ktorého by malo dôjsť k ďalšiemu poklesu úrokov, avizoval.
Tento vývoj bude mať vplyv aj na hypotekárny trh. Úrokové sadzby na hypotékach by mali výhľadovo klesať v dôsledku obratu v menovej politike ECB, domáce faktory však budú tento pokles podľa analytika tlmiť. "Dôvodom sú najmä vyššie výnosy na štátnych dlhopisoch či dodatočné zaťaženie bánk novým bankovým odvodom. Pokles sadzieb na Slovensku tak bude pomalší, resp. príde neskôr než v iných krajinách eurozóny," doplnil.
