Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záver minulého roka mohli ovplyvniť jednorazové faktory, ktoré by mohli mať negatívny dosah na produkciu v úvode tohto roka .
Autor TASR
Bratislava 5. marca (TASR) – Výkon slovenskej ekonomiky sa v minulom roku znížil o 5,2 % a vrátil sa tak približne na úrovne z prvej polovice roka 2018. Napriek všeobecným očakávaniam ekonomika nakoniec vlani nezaznamenala silnejší prepad ako počas poslednej krízy v roku 2009 (-5,5 %), pripomenul analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Podľa analytika ekonomiku v závere vlaňajšieho roka potiahol predovšetkým priemysel, ktorý vykazoval silnú odolnosť voči druhej vlne pandémie nového koronavírusu. Väčšia odolnosť sa prejavila predovšetkým na číslach zahraničného obchodu.
"Medziročný rast exportov sa udržal v čiernych číslach a oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa dynamika jeho rastu ešte mierne zrýchlila z 0,7 % na 1,8 %. Rastúca produkcia však začala tlačiť nahor už aj dovozy, ktoré sa v závere roka po štyroch kvartáloch vrátili k miernemu medziročnému rastu o 0,5 % (v treťom štvrťroku medziročne klesali o 6,0 %)," vyčíslil Koršňák. Silnejší rast dovozov bol ťahaný domácim dopytom. Aj keď v závere roka klesala spotreba domácnosti pod vplyvom sprísňujúcich sa protipandemických opatrení, jeho negatívny príspevok k medziročnej zmene HDP sa zmiernil z -7,9 % na -3,6 %.
Z ponukovej strany ťahal ekonomiku v závere roka najmä priemysel, ktorý obnovil medziročný rast pridanej hodnoty o 2,6 %. Medziročne vyššiu pridanú hodnotu vykázali aj verejné a administratívne služby, či činnosti v oblasti nehnuteľnosti. Medziročný pokles pridanej hodnoty sa prehĺbil v sektore IT a telekomunikácií (-8,5 %), aj vo finančnom sektore (-11,3 %) či obchode, doprave a turizme (o 11,4 %). Stavebníctvo si napriek oživeniu produkcie držalo v závere roka dvojciferné dynamiky medziročného poklesu pridanej hodnoty, dynamika sa ale zmiernila z -25,3 % na -13,8%.
Záver minulého roka mohli podľa analytika ovplyvniť jednorazové faktory, ktoré by mohli mať negatívny dosah na produkciu v úvode tohto roka ."Dlhšie pôsobenie druhej vlny pandémie, vrátane ďalšieho sprísnenie opatrení od nového roka, sa predsa len postupne začne podpisovať aj na výkone slovenskej ekonomiky vrátane priemyslu. Čoraz väčšie problémy producentom by mohli spôsobovať aj čoraz viac sa sprísňujúce pravidlá na európskych hraniciach, ktoré by mohli narúšať plynulosť v subdodávateľskom reťazci. Vyššia chorobnosť, zdá sa, zatiaľ dodávky zásadnejšie nelimituje - pri nedostatočnom využití výrobných kapacít sú i prípadné dočasné výpadky v produkcii dodávatelia schopní pomerne rýchlo uzatvárať," tvrdí.
Pandémia by podľa neho v úvode roka mala znížiť ekonomickú aktivitu v krajine. Ekonomický rast v úvode roka nevidí príliš reálne. "Napriek tomu, v medziročnom porovnaní už vďaka priaznivému bázickému efektu neočakávame ďalšie prehlbovanie dynamiky poklesu. Reálne zotavovanie ekonomiky očakávame až v druhej polovici roka a na jeho rýchlosť bude vplývať najmä úspešnosť očkovacej stratégie. Na predpandemické úrovne by sa ekonomika mala vrátiť najskôr až na prelome rokov, pravdepodobnejšie však až v prvej polovici budúceho roka," dodáva Koršňák.
Podľa analytika ekonomiku v závere vlaňajšieho roka potiahol predovšetkým priemysel, ktorý vykazoval silnú odolnosť voči druhej vlne pandémie nového koronavírusu. Väčšia odolnosť sa prejavila predovšetkým na číslach zahraničného obchodu.
"Medziročný rast exportov sa udržal v čiernych číslach a oproti predchádzajúcemu štvrťroku sa dynamika jeho rastu ešte mierne zrýchlila z 0,7 % na 1,8 %. Rastúca produkcia však začala tlačiť nahor už aj dovozy, ktoré sa v závere roka po štyroch kvartáloch vrátili k miernemu medziročnému rastu o 0,5 % (v treťom štvrťroku medziročne klesali o 6,0 %)," vyčíslil Koršňák. Silnejší rast dovozov bol ťahaný domácim dopytom. Aj keď v závere roka klesala spotreba domácnosti pod vplyvom sprísňujúcich sa protipandemických opatrení, jeho negatívny príspevok k medziročnej zmene HDP sa zmiernil z -7,9 % na -3,6 %.
Z ponukovej strany ťahal ekonomiku v závere roka najmä priemysel, ktorý obnovil medziročný rast pridanej hodnoty o 2,6 %. Medziročne vyššiu pridanú hodnotu vykázali aj verejné a administratívne služby, či činnosti v oblasti nehnuteľnosti. Medziročný pokles pridanej hodnoty sa prehĺbil v sektore IT a telekomunikácií (-8,5 %), aj vo finančnom sektore (-11,3 %) či obchode, doprave a turizme (o 11,4 %). Stavebníctvo si napriek oživeniu produkcie držalo v závere roka dvojciferné dynamiky medziročného poklesu pridanej hodnoty, dynamika sa ale zmiernila z -25,3 % na -13,8%.
Záver minulého roka mohli podľa analytika ovplyvniť jednorazové faktory, ktoré by mohli mať negatívny dosah na produkciu v úvode tohto roka ."Dlhšie pôsobenie druhej vlny pandémie, vrátane ďalšieho sprísnenie opatrení od nového roka, sa predsa len postupne začne podpisovať aj na výkone slovenskej ekonomiky vrátane priemyslu. Čoraz väčšie problémy producentom by mohli spôsobovať aj čoraz viac sa sprísňujúce pravidlá na európskych hraniciach, ktoré by mohli narúšať plynulosť v subdodávateľskom reťazci. Vyššia chorobnosť, zdá sa, zatiaľ dodávky zásadnejšie nelimituje - pri nedostatočnom využití výrobných kapacít sú i prípadné dočasné výpadky v produkcii dodávatelia schopní pomerne rýchlo uzatvárať," tvrdí.
Pandémia by podľa neho v úvode roka mala znížiť ekonomickú aktivitu v krajine. Ekonomický rast v úvode roka nevidí príliš reálne. "Napriek tomu, v medziročnom porovnaní už vďaka priaznivému bázickému efektu neočakávame ďalšie prehlbovanie dynamiky poklesu. Reálne zotavovanie ekonomiky očakávame až v druhej polovici roka a na jeho rýchlosť bude vplývať najmä úspešnosť očkovacej stratégie. Na predpandemické úrovne by sa ekonomika mala vrátiť najskôr až na prelome rokov, pravdepodobnejšie však až v prvej polovici budúceho roka," dodáva Koršňák.
