Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Energetika je sektor, kde sa investuje na desiatky rokov vopred a štáty podľa analytika nie sú schopné jej štruktúru meniť tak rýchlo.
Autor TASR
Bratislava 11. júla (TASR) – Európska únia si stanovila v oblasti prechodu na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku ambiciózne ciele, no postupne ich bude musieť prehodnotiť podľa možností jednotlivých krajín. Aj po roku 2050 budú v EÚ krajiny, v ktorých budú palivá na báze uhlíka mať ešte stále významnú úlohu, povedal v podcaste portálu Slovgaz Otvorene o plyne český energetický analytik a investor Michal Šnobr.
"Nemyslím si, že celá Európa v roku 2050 bude bezuhlíková. Časom bude musieť Európa zobrať na vedomie, že každá krajina odštartovala z inej pozície, s iným zázemím histórie," povedal. Energetika je sektor, kde sa investuje na desiatky rokov vopred a štáty podľa analytika nie sú schopné jej štruktúru meniť tak rýchlo.
"Nepochybne tu v roku 2050 budú krajiny bezproblémovo uhlíkovo neutrálne. Ale budú aj krajiny, kde uhlík bude ešte stále hrať dokonca nie nevýznamnú rolu," povedal Šnobr. Ako príklad uviedol Poľsko, ktoré v súčasnosti viac ako 80 % energie získava práve z uhlia. Zmeniť za 30 rokov štruktúru z plno uhoľnej energetiky na bezuhlíkovú, a to navyše s hroziacimi sociálnymi dôsledkami, je podľa analytika nereálne. Navyše by mohli súčasné rozdiely medzi energetikami západných a východných krajín EÚ v určitých kritických situáciách vytvoriť napätie a rozhodovať aj o budúcnosti a celistvosti EÚ.
Šnobr upozornil, že smer európskej energetickej politiky určuje najmä tá nemecká. Česko a Slovensko sa musia prispôsobiť faktu, že sa skončil čas národných sebestačných energetík. Podľa analytika však nie je iné východisko. S tým súvisí aj prechod na bezuhlíkové technológie, hoci zatiaľ nie je jasné, ako bude energetika po roku 2050 vyzerať.
Pokiaľ sa Slovensku podarí spustiť do prevádzky jadrové bloky v Mochovciach, malo by mať problém s prechodom na bezemisné technológie pri výrobe elektrickej energie vyriešený. Viac táto plánovaná zmena zasiahne Poľsko, zložitejšia situácia bude aj pre Česko, v ktorých je podiel uhlia na výrobe výraznejší. Podľa Šnobra však bude prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku problém aj pre východnú časť Nemecka.
Štáty s vyšším podielom výroby energie z uhlia v súčasnosti podľa Šnobra nemajú riešene, ako ukončiť jeho spaľovanie a stať sa okamžite čistou bezemisnou energetikou. Dočasné kompromisné riešenie, ktoré výrazne znižuje emisie CO2, by mohlo byť väčšie využívanie zemného plynu.
"Nemyslím si, že celá Európa v roku 2050 bude bezuhlíková. Časom bude musieť Európa zobrať na vedomie, že každá krajina odštartovala z inej pozície, s iným zázemím histórie," povedal. Energetika je sektor, kde sa investuje na desiatky rokov vopred a štáty podľa analytika nie sú schopné jej štruktúru meniť tak rýchlo.
"Nepochybne tu v roku 2050 budú krajiny bezproblémovo uhlíkovo neutrálne. Ale budú aj krajiny, kde uhlík bude ešte stále hrať dokonca nie nevýznamnú rolu," povedal Šnobr. Ako príklad uviedol Poľsko, ktoré v súčasnosti viac ako 80 % energie získava práve z uhlia. Zmeniť za 30 rokov štruktúru z plno uhoľnej energetiky na bezuhlíkovú, a to navyše s hroziacimi sociálnymi dôsledkami, je podľa analytika nereálne. Navyše by mohli súčasné rozdiely medzi energetikami západných a východných krajín EÚ v určitých kritických situáciách vytvoriť napätie a rozhodovať aj o budúcnosti a celistvosti EÚ.
Šnobr upozornil, že smer európskej energetickej politiky určuje najmä tá nemecká. Česko a Slovensko sa musia prispôsobiť faktu, že sa skončil čas národných sebestačných energetík. Podľa analytika však nie je iné východisko. S tým súvisí aj prechod na bezuhlíkové technológie, hoci zatiaľ nie je jasné, ako bude energetika po roku 2050 vyzerať.
Pokiaľ sa Slovensku podarí spustiť do prevádzky jadrové bloky v Mochovciach, malo by mať problém s prechodom na bezemisné technológie pri výrobe elektrickej energie vyriešený. Viac táto plánovaná zmena zasiahne Poľsko, zložitejšia situácia bude aj pre Česko, v ktorých je podiel uhlia na výrobe výraznejší. Podľa Šnobra však bude prechod na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku problém aj pre východnú časť Nemecka.
Štáty s vyšším podielom výroby energie z uhlia v súčasnosti podľa Šnobra nemajú riešene, ako ukončiť jeho spaľovanie a stať sa okamžite čistou bezemisnou energetikou. Dočasné kompromisné riešenie, ktoré výrazne znižuje emisie CO2, by mohlo byť väčšie využívanie zemného plynu.
