Bratislava 19. októbra (TASR) - Obyvatelia Slovenska ostávajú pri spravovaní svojich financií pomerne konzervatívni a veľkú časť svojho finančného bohatstva uchovávajú v hotovosti a na svojich bežných účtoch. Zainvestovanú majú pritom výrazne nižšiu časť svojho bohatstva ako ľudia vo vyspelých západných krajinách, priblížil makroekonomický analytik zo Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.

Slovenské domácnosti podľa neho držia až 47 % svojho finančného majetku v hotovosti, približne jednu štvrtinu predstavujú investície a jednu pätinu majetok v poistných a penzijných fondoch. V porovnaní s priemerom Európskej únie a vyspelými európskymi krajinami, ako napríklad Nemecko, Francúzsko a Belgicko, by sa tak mali obyvatelia Slovenska vyznačovať konzervatívnym prístupom.

"To je zároveň aj jeden z dôvodov, pre ktorý sa finančný majetok medzi jednotlivými krajinami vyvíja rôzne. Keďže domácnosti v iných krajinách majú zainvestované aj výrazne väčšie podiely a objemy svojho majetku, zhodnotenie na finančnom trhu ich ovplyvňuje výrazne viac," vysvetlil Horňák.

Na celkovej štruktúre bohatstva obyvateľov Slovenska predstavujú významnú časť nehnuteľnosti. Hodnota čistého bohatstva domácnosti rástla od roku 2017 do roku 2021 po zohľadnení inflácie o 25 %, pričom ťahúňom rastu mal byť práve rast cien nehnuteľností. Avšak, keďže ide spravidla o nehnuteľnosti, ktoré slúžia primárne bývanie, nemá takýto nárast podľa odborníka reálny úžitok.

"Pre budovanie dlhodobej prosperity a bohatstva je dôležité nájsť vhodnú formu zhodnocovania majetku. Pri dlhodobom investičnom horizonte sa ako najlepšia alternatíva ukazuje investovanie, predovšetkým to rizikovejšie do akcií, ktoré však na dlhodobom horizonte môže priniesť aj najzaujímavejšie zhodnotenie," uzavrel Horňák.