Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri porovnaní pozícií vybraných európskych krajín v rokoch 1990 a 2021 vychádza, že postkomunistické krajiny majú naďalej nižšie HDP na hlavu aj nižšiu úroveň ľudského rozvoja HDI.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Je v podstate isté, že invázia vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, ktorej 55. výročie si pripomíname v pondelok, obrala generácie Čechov a Slovákov o bohatšiu, prosperujúcejšiu a zdravšiu budúcnosť. Znamenala totiž prerušenie demokratizačných, alebo aspoň uvoľňovacích procesov v krajine, známych ako Pražská jar. Upozornil na to makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
Pripomenul, že postupný odklon od západného sveta bolo možné pozorovať už 20 rokov pred samotným rokom 1968 a dopady celkovo 40-ročnej neslobody sú zjavné ešte aj v súčasnosti. "Po druhej svetovej vojne bol výkon československej ekonomiky vyjadrený ukazovateľom hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu v medzinárodných dolároch porovnateľný so susedným Rakúskom či vo vojne porazeným Talianskom. Okolité štáty, Maďarsko a Poľsko, ktoré sa rovnako ako my dostali pod politický aj ekonomický vplyv Moskvy, mali v danom čase podobné úrovne HDP na osobu ako Československo," priblížil ekonóm.
Začiatkom 90. rokov, teda po páde Železnej opony a prinavrátení slobody a demokracie, existovali podľa neho v Európe fakticky dva svety. V prvom boli ekonomický výkonné a z pohľadu indexu ľudského rozvoja HDI, ktorý zohľadňuje dĺžku života a zdravie, vzdelávanie či slušný životný štandard, rozvinuté krajiny. "Neprekvapujúco išlo o štáty, ktoré patrili k západnému slobodnému svetu. V druhej skupine sa nachádzali krajiny, ktoré žili dlhé desaťročia na východ od Železnej opony. Teda aj my," zdôraznil Kočiš.
Po viac ako tridsiatich rokov sú podľa neho rozdiely stále viditeľné "voľným okom", ale aj na konkrétnych dátach. Pri porovnaní pozícií vybraných európskych krajín v rokoch 1990 a 2021 vychádza, že postkomunistické krajiny majú naďalej nižšie HDP na hlavu aj nižšiu úroveň ľudského rozvoja HDI.
"Splácame tak daň za 40 rokov neslobody. Pozitívom však je, že v priebehu času pozorujeme posun správnym smerom. Pomaly, ale isto sa nám darí dostať späť medzi bohaté a rozvinuté európske krajiny, odkiaľ sme po druhej svetovej vojne vypadli," doplnil analytik. Premiantom z tohto pohľadu je Česká republika, ktorej sa z klubu postkomunistických štátov darí najlepšie dobiehať vyspelejšie krajiny.
V noci na pondelok uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky (ČSSR). Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu. Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.
Pripomenul, že postupný odklon od západného sveta bolo možné pozorovať už 20 rokov pred samotným rokom 1968 a dopady celkovo 40-ročnej neslobody sú zjavné ešte aj v súčasnosti. "Po druhej svetovej vojne bol výkon československej ekonomiky vyjadrený ukazovateľom hrubý domáci produkt (HDP) na hlavu v medzinárodných dolároch porovnateľný so susedným Rakúskom či vo vojne porazeným Talianskom. Okolité štáty, Maďarsko a Poľsko, ktoré sa rovnako ako my dostali pod politický aj ekonomický vplyv Moskvy, mali v danom čase podobné úrovne HDP na osobu ako Československo," priblížil ekonóm.
Začiatkom 90. rokov, teda po páde Železnej opony a prinavrátení slobody a demokracie, existovali podľa neho v Európe fakticky dva svety. V prvom boli ekonomický výkonné a z pohľadu indexu ľudského rozvoja HDI, ktorý zohľadňuje dĺžku života a zdravie, vzdelávanie či slušný životný štandard, rozvinuté krajiny. "Neprekvapujúco išlo o štáty, ktoré patrili k západnému slobodnému svetu. V druhej skupine sa nachádzali krajiny, ktoré žili dlhé desaťročia na východ od Železnej opony. Teda aj my," zdôraznil Kočiš.
Po viac ako tridsiatich rokov sú podľa neho rozdiely stále viditeľné "voľným okom", ale aj na konkrétnych dátach. Pri porovnaní pozícií vybraných európskych krajín v rokoch 1990 a 2021 vychádza, že postkomunistické krajiny majú naďalej nižšie HDP na hlavu aj nižšiu úroveň ľudského rozvoja HDI.
"Splácame tak daň za 40 rokov neslobody. Pozitívom však je, že v priebehu času pozorujeme posun správnym smerom. Pomaly, ale isto sa nám darí dostať späť medzi bohaté a rozvinuté európske krajiny, odkiaľ sme po druhej svetovej vojne vypadli," doplnil analytik. Premiantom z tohto pohľadu je Česká republika, ktorej sa z klubu postkomunistických štátov darí najlepšie dobiehať vyspelejšie krajiny.
V noci na pondelok uplynulo 55 rokov od okamihu, kedy armády piatich štátov Varšavskej zmluvy (Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska) prekročili z 20. na 21. augusta 1968 hranice a začali okupáciu Československej socialistickej republiky (ČSSR). Tanky a obrnené transportéry s bielymi inváznymi pruhmi násilne ukončili reformný a demokratizačný proces v Československu. Poslanci Národnej rady SR rozhodli 3. novembra 2020 o tom, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska v roku 1968.
