Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Čisté mzdy mali v domácej ekonomike rásť medzi rokmi 2016 a 2023 o 40 %, zatiaľ čo v ostatných krajinách malo dôjsť k rastu 84 % až 90 %.
Autor TASR
Bratislava 12. augusta (TASR) - Platy v súkromnej sfére na Slovensku rástli od roku 2016 menej ako polovičným tempom v porovnaní s ostatnými štátmi Vyšehradskej skupiny (V4). Priemerné slovenské platy v nominálnom vyjadrení síce rástli relatívne dobrým tempom, tento rast bol však zapríčinený najmä valorizáciou platov v štátnej sfére. Informoval o tom v pondelok analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš.
"Ak vyjadríme daňovo-odvodové zaťaženie ako pomer medzi čistou a superhrubou mzdou, tak z krajín V4 ťaháme za najkratší koniec. Zamestnanci v súkromnej sfére na Slovensku dostanú zo svojej superhrubej mzdy iba 51 %. V Poľsku je to 57 % a v Maďarsku 59 % a v Česku 61 %. Možno teda konštatovať, že máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie z krajín V4," priblížil odborník.
Čisté mzdy mali v domácej ekonomike rásť medzi rokmi 2016 a 2023 o 40 %, zatiaľ čo v ostatných krajinách malo dôjsť k rastu 84 % až 90 %. Najvyšší rast hrubej mzdy zaznamenalo Poľsko, čistá mzda po zohľadnení daňového zaťaženia dosiahla najvyššiu úroveň v Českej republike.
Pri reálnej výške platov je potrebné podľa analytika zvážiť aj celkovú cenovú hladinu, ktorá bola v Poľsku najvýraznejšie pod priemerom Európskej únie (EÚ), a to na úrovni 66 %. Cenová hladina v Česku a na Slovensku bola v porovnaní s Poľskom vyššia, pričom v oboch štátoch dosiahla úroveň 89 % priemeru EÚ. To odzrkadľuje vyššiu kúpyschopnosť poľského obyvateľstva.
V Poľsku a Maďarsku rástol v sledovanom období výraznejšie aj hrubý domáci produkt (HDP), čím sa ich ekonomiky začali približoval k priemeru EÚ. Slovensko a Česko v tomto raste stagnovali. Demografická zmena, chýbajúci pracovníci a absencia talentov budú náš ekonomický rast ďalej limitovať, avšak napnutý trh práce bude tlačiť na mzdy aj u nás, uviedol Kočiš.
Rozdiel medzi mzdami na našom území v porovnaní s ostatnými tromi štátmi by sa mohol ešte prehĺbiť z dôvodu vyššej zadlženosti štátu. Potrebná konsolidácia verejných financií by mohla mať vplyv na konkurencieschopnosť Slovenska a následne negatívne ovplyvniť ďalší vývoj miezd. "Cestou k ďalšiemu zvyšovaniu produktivity práce a aj rastu miezd je väčší posun k znalostnej ekonomike, čo súvisí s podporou vzdelávania, výskumu a vývoja, či efektívnej implementácie nových technológií do výrobných procesov," uzavrel odborník.
"Ak vyjadríme daňovo-odvodové zaťaženie ako pomer medzi čistou a superhrubou mzdou, tak z krajín V4 ťaháme za najkratší koniec. Zamestnanci v súkromnej sfére na Slovensku dostanú zo svojej superhrubej mzdy iba 51 %. V Poľsku je to 57 % a v Maďarsku 59 % a v Česku 61 %. Možno teda konštatovať, že máme najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie z krajín V4," priblížil odborník.
Čisté mzdy mali v domácej ekonomike rásť medzi rokmi 2016 a 2023 o 40 %, zatiaľ čo v ostatných krajinách malo dôjsť k rastu 84 % až 90 %. Najvyšší rast hrubej mzdy zaznamenalo Poľsko, čistá mzda po zohľadnení daňového zaťaženia dosiahla najvyššiu úroveň v Českej republike.
Pri reálnej výške platov je potrebné podľa analytika zvážiť aj celkovú cenovú hladinu, ktorá bola v Poľsku najvýraznejšie pod priemerom Európskej únie (EÚ), a to na úrovni 66 %. Cenová hladina v Česku a na Slovensku bola v porovnaní s Poľskom vyššia, pričom v oboch štátoch dosiahla úroveň 89 % priemeru EÚ. To odzrkadľuje vyššiu kúpyschopnosť poľského obyvateľstva.
V Poľsku a Maďarsku rástol v sledovanom období výraznejšie aj hrubý domáci produkt (HDP), čím sa ich ekonomiky začali približoval k priemeru EÚ. Slovensko a Česko v tomto raste stagnovali. Demografická zmena, chýbajúci pracovníci a absencia talentov budú náš ekonomický rast ďalej limitovať, avšak napnutý trh práce bude tlačiť na mzdy aj u nás, uviedol Kočiš.
Rozdiel medzi mzdami na našom území v porovnaní s ostatnými tromi štátmi by sa mohol ešte prehĺbiť z dôvodu vyššej zadlženosti štátu. Potrebná konsolidácia verejných financií by mohla mať vplyv na konkurencieschopnosť Slovenska a následne negatívne ovplyvniť ďalší vývoj miezd. "Cestou k ďalšiemu zvyšovaniu produktivity práce a aj rastu miezd je väčší posun k znalostnej ekonomike, čo súvisí s podporou vzdelávania, výskumu a vývoja, či efektívnej implementácie nových technológií do výrobných procesov," uzavrel odborník.
