Hansen zdôraznil, že dôležitou otázkou je aj to, či sa OPEC a Rusko dohodnú na skoršom zrušení produkčného stropu vzhľadom na stiahnutie iránskej ropy z trhu.
Autor TASR
Bratislava 9. mája (TASR) – Po utorkovom (8.5.) odstúpení amerického prezidenta Donalda Trumpa od jadrovej dohody s Iránom sa očakáva, že zásoby ropy klesnú v treťom štvrťroku 2018 o 200.000 až 700.000 barelov denne. Myslí si to komoditný stratég Saxo Bank Ole Hansen s tým, že cena ropy po zverejnení tejto správy mierne vzrástla.
Obchodníci si kladú otázku, či aktuálny rast už nie je prehnaný. Ropa však podľa Hansena stále nie je prekúpená, ale blíži sa k svojmu stropu. Dodal, že schopnosť ropy udržať sa na aktuálnych úrovniach závisí od jej schopnosti uchovať si súčasnú geopolitickú rizikovú prémiu. Tá vznikla pre ukončenie iránskeho jadrového programu a pokles venezuelskej produkcie.
"Celkovo sa zdá, že ropa sa bude držať v teritóriu 71 až 82 dolárov za barel. Jej budúci vývoj je však do veľkej miery nepredvídateľný, pretože cenu ovplyvňujú viaceré politické zásahy a geografické riziká," podotkol Hansen s tým, že cena ropy bude závisieť aj od pokračovania pozitívnych správ podporujúcich jej nákup.
Vyššie ceny majú podľa analytika tendenciu prilákať väčšie investície a vyššiu produkciu mimo krajín OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), vysoké ceny tiež negatívne ovplyvňujú spotrebiteľský dopyt v dôsledku vyšších cien benzínu. Hansen zdôraznil, že dôležitou otázkou je aj to, či sa OPEC a Rusko dohodnú na skoršom zrušení produkčného stropu vzhľadom na stiahnutie iránskej ropy z trhu.
Ďalším faktorom ovplyvňujúcom cenu ropy z dlhodobého hľadiska je vstup saudského ropného giganta Aramco na burzu (IPO), dodal analytik. "Pokiaľ ide o to, či vyššie ceny a dohoda o znížení produkcie krajinami OPEC tento vývoj prežijú, kľúčové bude to, či sa výhľad na globálny hospodársky rast vyrovná s rastúcimi cenami čierneho zlata," domnieva sa Hansen. Akékoľvek náznaky spomalenia v raste svetovej spotreby by podľa neho pravdepodobne znamenali prehodnotenie stratégie Saudskej Arábie, ktorá by chcela zakotviť cenu ropy na úrovni 80 dolárov za barel.
Obchodníci si kladú otázku, či aktuálny rast už nie je prehnaný. Ropa však podľa Hansena stále nie je prekúpená, ale blíži sa k svojmu stropu. Dodal, že schopnosť ropy udržať sa na aktuálnych úrovniach závisí od jej schopnosti uchovať si súčasnú geopolitickú rizikovú prémiu. Tá vznikla pre ukončenie iránskeho jadrového programu a pokles venezuelskej produkcie.
"Celkovo sa zdá, že ropa sa bude držať v teritóriu 71 až 82 dolárov za barel. Jej budúci vývoj je však do veľkej miery nepredvídateľný, pretože cenu ovplyvňujú viaceré politické zásahy a geografické riziká," podotkol Hansen s tým, že cena ropy bude závisieť aj od pokračovania pozitívnych správ podporujúcich jej nákup.
Vyššie ceny majú podľa analytika tendenciu prilákať väčšie investície a vyššiu produkciu mimo krajín OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), vysoké ceny tiež negatívne ovplyvňujú spotrebiteľský dopyt v dôsledku vyšších cien benzínu. Hansen zdôraznil, že dôležitou otázkou je aj to, či sa OPEC a Rusko dohodnú na skoršom zrušení produkčného stropu vzhľadom na stiahnutie iránskej ropy z trhu.
Ďalším faktorom ovplyvňujúcom cenu ropy z dlhodobého hľadiska je vstup saudského ropného giganta Aramco na burzu (IPO), dodal analytik. "Pokiaľ ide o to, či vyššie ceny a dohoda o znížení produkcie krajinami OPEC tento vývoj prežijú, kľúčové bude to, či sa výhľad na globálny hospodársky rast vyrovná s rastúcimi cenami čierneho zlata," domnieva sa Hansen. Akékoľvek náznaky spomalenia v raste svetovej spotreby by podľa neho pravdepodobne znamenali prehodnotenie stratégie Saudskej Arábie, ktorá by chcela zakotviť cenu ropy na úrovni 80 dolárov za barel.