Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Každý, kto zvažuje nákup korporátneho dlhopisu, by podľa analytika mal zvážiť, aké riziko je ochotný podstúpiť a nájsť si čas preveriť jeho kvalitu.
Autor TASR
Bratislava 9. apríla (TASR) - Aj keď má väčšina obyvateľov Slovenska averziu voči riziku a pristupuje k investovaniu konzervatívne, pri podnikových dlhopisoch sa táto opatrnosť stráca. Kým pred dvoma rokmi, v marci 2022 Národná banka Slovenska (NBS) odhadovala, že Slováci majú investovaných do korporátnych dlhopisov 3,1 miliardy eur, v súčasnosti sa odhady pohybujú na úrovni takmer 3,9 miliardy eur. Upozornil na to finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik.
Pripomenul, že tento nárast je výrazne vyšší ako objem úspor, ktoré Slováci za rovnaké obdobie investovali do podielových fondov. A to napriek tomu, že v porovnaní s ktoroukoľvek skupinou fondov ide o veľmi rizikovú investíciu. "Kým objem korporátnych dlhopisov nakúpených Slovákmi narástol za dva roky o 800 miliónov eur, do podielových fondov investovali obyvatelia Slovenska za rovnaký čas len 400 miliónov eur," vyčíslil Búlik.
Za týmto vývojom sú podľa neho tri základné dôvody. Prvým je, že dlhopisy predávajú často známe spoločnosti. "Ľudia majú vyššiu dôveru k menám, ktoré sú im známe z bežného života a predpokladajú, že za dlhopisy ručí daná firma svojím majetkom. V praxi tomu tak, žiaľ, vo väčšine prípadov nie je," upozornil analytik. Zvyčajne ich totiž vydávajú cez špecializovanú firmu založenú na realizáciu konkrétneho projektu, tzv. SPV (Special Purpose Vehicle). Kúpou dlhopisu investor v zásade vstupuje do tohto projektu a znáša jeho podnikateľské riziko.
Každý investor má záujem o čo najvyššie zhodnotenie. V prípade podnikových dlhopisov by sa však mal pýtať, prečo je niekto ochotný platiť držiteľovi dvojnásobný úrok oproti bankovému úveru, vysvetlil analytik. Poukázal tiež na to, že dlhopisy sa v inzerátoch často tvária ako termínované vklady. "Dlhopis sa v ničom nepodobá na termínovaný vklad. Prísľub úroku a splatenia bez kvalitného zabezpečenia dlhopisu nič neznamená," varoval Búlik.
Tieto dôvody sú podľa neho dostatočne silné, aby "prelomili" opatrnosť v investovaní, ktorú je vidieť v bežných podielových fondoch. V rámci nich majú Slováci 35 % investícií umiestnených v zmiešaných fondoch, ktoré sú konzervatívnou voľbou. Ďalších 20 % investícií je v realitných fondoch, ktoré sú takisto relatívne konzervatívnou investíciou. "To znamená, že viac ako polovica všetkých investícií do podielových fondov je viac-menej konzervatívnych. Naproti tomu v akciových fondoch je uložených len necelých 31 % aktív," doplnil analytik. Každý, kto zvažuje nákup korporátneho dlhopisu, by tak podľa neho mal zvážiť, aké riziko je ochotný podstúpiť a nájsť si čas preveriť jeho kvalitu.
Pripomenul, že tento nárast je výrazne vyšší ako objem úspor, ktoré Slováci za rovnaké obdobie investovali do podielových fondov. A to napriek tomu, že v porovnaní s ktoroukoľvek skupinou fondov ide o veľmi rizikovú investíciu. "Kým objem korporátnych dlhopisov nakúpených Slovákmi narástol za dva roky o 800 miliónov eur, do podielových fondov investovali obyvatelia Slovenska za rovnaký čas len 400 miliónov eur," vyčíslil Búlik.
Za týmto vývojom sú podľa neho tri základné dôvody. Prvým je, že dlhopisy predávajú často známe spoločnosti. "Ľudia majú vyššiu dôveru k menám, ktoré sú im známe z bežného života a predpokladajú, že za dlhopisy ručí daná firma svojím majetkom. V praxi tomu tak, žiaľ, vo väčšine prípadov nie je," upozornil analytik. Zvyčajne ich totiž vydávajú cez špecializovanú firmu založenú na realizáciu konkrétneho projektu, tzv. SPV (Special Purpose Vehicle). Kúpou dlhopisu investor v zásade vstupuje do tohto projektu a znáša jeho podnikateľské riziko.
Každý investor má záujem o čo najvyššie zhodnotenie. V prípade podnikových dlhopisov by sa však mal pýtať, prečo je niekto ochotný platiť držiteľovi dvojnásobný úrok oproti bankovému úveru, vysvetlil analytik. Poukázal tiež na to, že dlhopisy sa v inzerátoch často tvária ako termínované vklady. "Dlhopis sa v ničom nepodobá na termínovaný vklad. Prísľub úroku a splatenia bez kvalitného zabezpečenia dlhopisu nič neznamená," varoval Búlik.
Tieto dôvody sú podľa neho dostatočne silné, aby "prelomili" opatrnosť v investovaní, ktorú je vidieť v bežných podielových fondoch. V rámci nich majú Slováci 35 % investícií umiestnených v zmiešaných fondoch, ktoré sú konzervatívnou voľbou. Ďalších 20 % investícií je v realitných fondoch, ktoré sú takisto relatívne konzervatívnou investíciou. "To znamená, že viac ako polovica všetkých investícií do podielových fondov je viac-menej konzervatívnych. Naproti tomu v akciových fondoch je uložených len necelých 31 % aktív," doplnil analytik. Každý, kto zvažuje nákup korporátneho dlhopisu, by tak podľa neho mal zvážiť, aké riziko je ochotný podstúpiť a nájsť si čas preveriť jeho kvalitu.
