Premiér Eduard Heger (OĽANO) 21. apríla avizoval, že vláda chce na pomoc ľuďom so zdražovaním minúť tento rok 260 miliónov eur, budúci rok to má byť vyše miliardy eur.
Autor TASR
Bratislava 26. apríla (TASR) - Predstavená reforma v oblasti daní z príjmov nezasahuje iba štátny rozpočet, ale dotýka sa aj príjmov miest a obcí, keďže by výber podielových daní bol nižší. Uviedol to pre TASR analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pri hodnotení minulotýždňového návrhu vlády pomôcť nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva s vysokými cenami.
Je podľa neho preto otázne, či plánované príjmy zo špeciálnych daní, ktoré by mali tieto výpadky podľa vlády sanovať, vláda bude nejakým spôsobom do nejakej miery vracať do mestských či obecných rozpočtov.
Upozornil, že pandémia už "zaťala sekeru" do verejných financií a zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky spolu s výrazným rastom cien prinášajú ďalšie zvyšovanie tlaku na verejné financie.
"Už od otvorenia debaty o nutnej pomoci pre domácnosti tvrdíme, že je nevyhnutné, aby bola pomoc adresná a cielila na najohrozenejšie skupiny v spoločnosti. Sú to aj spomínané rodiny s viac než troma deťmi, rodičia samoživitelia, ale aj dôchodcovia či niektoré domácnosti s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím," spresnil.
"Myslíme si, že ideálnym riešením by bolo zvýšenie niektorých druhov sociálnych dávok, keďže tieto relatívne dobre zachytávajú ľudí najviac ohrozených súčasným rastom cien," podčiarkol.
Pri pohľade na databázu Rodinných účtov podľa Horňáka vidno, že čisté peňažné výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje spolu s výdavkami na energie a bývanie tvoria asi 40 % z celkových (čistých peňažných) výdavkov. "Dáta máme iba po rok 2019, no ak tieto čísla veľmi zjednodušene upravíme o infláciu, získame medziročný nárast výdavkov na potraviny asi o 10 eur/osoba/mesiac a 11 eur pri výdavkoch na potraviny," poznamenal.
"V priemere by nám to na celom spotrebnom koši robilo nárast mesačných výdavkov asi o 40 eur. Nepochybne však do istej miery dochádza aj k určitej zmene spotrebiteľského správania a prehodnocovaniu výdavkov, a teda konečný nárast mesačných výdavkov môže byť napokon iný. Hovoríme však stále o výdavkoch vypočítaných na osobu," dodal analytik Slovenskej sporiteľne.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) 21. apríla avizoval, že vláda chce na pomoc ľuďom so zdražovaním minúť tento rok 260 miliónov eur, budúci rok to má byť vyše miliardy eur.
"V rámci pomoci pre obyvateľov na boj s infláciou predstavujeme jednorazové aj systémové opatrenia. Ide o jednorazový prídavok na dieťa, uvedenie jednorazového príspevku pre skupiny ľudí najviac ohrozené infláciou. Taktiež zvyšujeme daňový bonus," priblížil na tlačovej konferencii predseda vlády.
Je podľa neho preto otázne, či plánované príjmy zo špeciálnych daní, ktoré by mali tieto výpadky podľa vlády sanovať, vláda bude nejakým spôsobom do nejakej miery vracať do mestských či obecných rozpočtov.
Upozornil, že pandémia už "zaťala sekeru" do verejných financií a zhoršujúce sa ekonomické vyhliadky spolu s výrazným rastom cien prinášajú ďalšie zvyšovanie tlaku na verejné financie.
"Už od otvorenia debaty o nutnej pomoci pre domácnosti tvrdíme, že je nevyhnutné, aby bola pomoc adresná a cielila na najohrozenejšie skupiny v spoločnosti. Sú to aj spomínané rodiny s viac než troma deťmi, rodičia samoživitelia, ale aj dôchodcovia či niektoré domácnosti s osobou s ťažkým zdravotným postihnutím," spresnil.
"Myslíme si, že ideálnym riešením by bolo zvýšenie niektorých druhov sociálnych dávok, keďže tieto relatívne dobre zachytávajú ľudí najviac ohrozených súčasným rastom cien," podčiarkol.
Pri pohľade na databázu Rodinných účtov podľa Horňáka vidno, že čisté peňažné výdavky na potraviny a nealkoholické nápoje spolu s výdavkami na energie a bývanie tvoria asi 40 % z celkových (čistých peňažných) výdavkov. "Dáta máme iba po rok 2019, no ak tieto čísla veľmi zjednodušene upravíme o infláciu, získame medziročný nárast výdavkov na potraviny asi o 10 eur/osoba/mesiac a 11 eur pri výdavkoch na potraviny," poznamenal.
"V priemere by nám to na celom spotrebnom koši robilo nárast mesačných výdavkov asi o 40 eur. Nepochybne však do istej miery dochádza aj k určitej zmene spotrebiteľského správania a prehodnocovaniu výdavkov, a teda konečný nárast mesačných výdavkov môže byť napokon iný. Hovoríme však stále o výdavkoch vypočítaných na osobu," dodal analytik Slovenskej sporiteľne.
Premiér Eduard Heger (OĽANO) 21. apríla avizoval, že vláda chce na pomoc ľuďom so zdražovaním minúť tento rok 260 miliónov eur, budúci rok to má byť vyše miliardy eur.
"V rámci pomoci pre obyvateľov na boj s infláciou predstavujeme jednorazové aj systémové opatrenia. Ide o jednorazový prídavok na dieťa, uvedenie jednorazového príspevku pre skupiny ľudí najviac ohrozené infláciou. Taktiež zvyšujeme daňový bonus," priblížil na tlačovej konferencii predseda vlády.