Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pokiaľ študent nenavštevuje univerzitu v mieste svojho bydliska, je okrem školného potrebné počítať aj s nákladmi na internát či prenájom bytu.
Autor TASR
Bratislava 26. mája (TASR) - Na zvýšené náklady spojené so štúdiom potomka by mali myslieť najmä rodičia, ktorí nežijú v univerzitných mestách. Vysokoškolský titul môže aj na bezplatnej univerzite vyjsť na 20.000 eur. Analytik Marek Malina z investičnej platformy Portu preto radí, že so šetrením je potrebné začať už v útlom veku dieťaťa. Stačia pritom aj nižšie sumy.
Pokiaľ študent nenavštevuje univerzitu v mieste svojho bydliska, je okrem školného potrebné počítať aj s nákladmi na internát či prenájom bytu. Ich cenu však v poslednom období podľa platformy ovplyvnila inflácia. Ako príklad uviedla mesačnú cenu internátu v Bratislave, ktorá aktuálne bežne presahuje cenu 100 eur. Mesačné výdavky na stravovanie sa podľa nej najčastejšie hýbu od 400 až 800 eur mesačne.
"Tým sa náklady na päťročné štúdium môžu vyšplhať približne na 20.000 eur aj v prípade, ak mladý človek žije pomerne skromne. Ak si platí ubytovanie v komerčnom podnájme, prípadne sa častejšie stravuje v reštauráciách, celkové náklady na štúdium môžu byť o desaťtisíce eur vyššie," priblížil Malina.
V prípade prestížnych univerzít je potrené počítať aj s vysokými nákladmi na život. Napríklad, britský Oxford pýta školné vo výške viac ako 30.000 eur a náklady na život počas deviatich mesiacov odhaduje na 14.000 až 20.000 eur.
Na dlhodobé odkladanie peňazí je podľa platformy najlepšou formou investovanie. Vhodné je pritom zvoliť dynamickejšie portfólio založené na akciových indexoch s tým, že neskôr je možné peniaze presunúť do konzervatívnejších portfólií. "Vďaka tomu sa znižuje riziko, že by náhly prepad trhov pripravil dieťa o významnejšiu časť úspor," dodala platforma.
"Ak berieme do úvahy, že mladí ľudia odchádzajú na univerzitu najčastejšie v 19 rokoch, na našetrenie sumy 20.000 eur je potrebné potomkovi odkladať mesačne 42 eur. Prepočet vychádza z dlhodobej výnosnosti indexových fondov okolo 8 % ročne pri poplatku za správu na úrovni jedného percenta ročne. Samozrejme, postupom času budú vplyvom inflácie náklady na štúdium rásť, takže je vhodné priebežne investovanú sumu zvyšovať tak, aby kopírovala stúpajúce ceny," objasnila platforma.
Malina upozornil na to, že investovanie by malo byť dlhodobé a pravidelné. Finančné trhy totiž podliehajú výkyvom a práve dlhodobosť a pravidelnosť dokáže ich negatívny vplyv do značnej miery kompenzovať. "Mesačný príspevok po 20 eur má preto väčší zmysel než napríklad 250 eur raz ročne," uzavrel.
Pokiaľ študent nenavštevuje univerzitu v mieste svojho bydliska, je okrem školného potrebné počítať aj s nákladmi na internát či prenájom bytu. Ich cenu však v poslednom období podľa platformy ovplyvnila inflácia. Ako príklad uviedla mesačnú cenu internátu v Bratislave, ktorá aktuálne bežne presahuje cenu 100 eur. Mesačné výdavky na stravovanie sa podľa nej najčastejšie hýbu od 400 až 800 eur mesačne.
"Tým sa náklady na päťročné štúdium môžu vyšplhať približne na 20.000 eur aj v prípade, ak mladý človek žije pomerne skromne. Ak si platí ubytovanie v komerčnom podnájme, prípadne sa častejšie stravuje v reštauráciách, celkové náklady na štúdium môžu byť o desaťtisíce eur vyššie," priblížil Malina.
V prípade prestížnych univerzít je potrené počítať aj s vysokými nákladmi na život. Napríklad, britský Oxford pýta školné vo výške viac ako 30.000 eur a náklady na život počas deviatich mesiacov odhaduje na 14.000 až 20.000 eur.
Na dlhodobé odkladanie peňazí je podľa platformy najlepšou formou investovanie. Vhodné je pritom zvoliť dynamickejšie portfólio založené na akciových indexoch s tým, že neskôr je možné peniaze presunúť do konzervatívnejších portfólií. "Vďaka tomu sa znižuje riziko, že by náhly prepad trhov pripravil dieťa o významnejšiu časť úspor," dodala platforma.
"Ak berieme do úvahy, že mladí ľudia odchádzajú na univerzitu najčastejšie v 19 rokoch, na našetrenie sumy 20.000 eur je potrebné potomkovi odkladať mesačne 42 eur. Prepočet vychádza z dlhodobej výnosnosti indexových fondov okolo 8 % ročne pri poplatku za správu na úrovni jedného percenta ročne. Samozrejme, postupom času budú vplyvom inflácie náklady na štúdium rásť, takže je vhodné priebežne investovanú sumu zvyšovať tak, aby kopírovala stúpajúce ceny," objasnila platforma.
Malina upozornil na to, že investovanie by malo byť dlhodobé a pravidelné. Finančné trhy totiž podliehajú výkyvom a práve dlhodobosť a pravidelnosť dokáže ich negatívny vplyv do značnej miery kompenzovať. "Mesačný príspevok po 20 eur má preto väčší zmysel než napríklad 250 eur raz ročne," uzavrel.
