Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poukázali na to, že v najbližších 50 rokoch na Slovensku výrazne ubudne ľudí v produktívnom veku.
Autor TASR
Bratislava 13. júna (TASR) - Starnutie populácie SR zvýši deficity verejných financií o 2,8 % hrubého domáceho produktu (HDP). Dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici by tak mali žiadať zlepšenie stavu rozpočtu, inak pre nich o 50 rokov, keď budú mať osemdesiat či deväťdesiat rokov, nebude ľahké nájsť potrebné zdroje, upozornili v aktuálnom blogu analytici Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Daniel Pastorek a Martin Šuster.
Poukázali na to, že v najbližších 50 rokoch na Slovensku výrazne ubudne ľudí v produktívnom veku. Dôvodom je dlhodobo nižšia úroveň úhrnnej plodnosti, ako aj zvyšovanie dĺžky života. "Podiel ľudí v produktívnom veku v populácii klesne z dnešných 55,6 % na asi 45,5 %. Naopak, podiel seniorov na populácii sa zvýši z dnešnej pätiny na skoro tretinu," vyčíslili ekonómovia.
Časť z efektov starnutia obyvateľstva sa podľa nich zmierni postupným zvyšovaním dôchodkového veku. Ten by mal stúpať tak, aby sme na dôchodku boli približne 20 rokov. Výrazný rast populácie s vekom medzi 70 a 90 rokmi však preváži a náklady spojené so starnutím budú rásť. "Naše verejné financie dnes vyzerajú tak, ako by sa žiadne starnutie nekonalo," upozornili Pastorek a Šuster.
Pripomenuli, že v minulosti došlo k niektorým opatreniam, ktoré mali byť prípravou na toto obdobie. Príkladom je zavedenie druhého dôchodkového piliera, ktorý mal odľahčiť budúce náklady z prvého piliera, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku či zmierňovanie rastu úrovne penzií.
"Prínos týchto opatrení bol však do veľkej miery zneutralizovaný inými opatreniami, napríklad zavedením 13. dôchodkov, rodičovského dôchodku, alebo znížením odvodov do druhého piliera bez toho, aby sa takto získané zdroje použili na ozdravenie verejných financií, a nie na financovanie nových opatrení," zdôraznili.
Pri svojej analýze vychádzali z tzv. generačných účtov, ktoré RRZ uverejňuje v každoročnej Správe o udržateľnosti verejných financií. Ide o súhrnný účet, ktorý hovorí o tom, koľko priemerný človek danej generácie počas svojho života zaplatí do rozpočtu a koľko z neho naopak získa v rôznej forme verejných služieb a transferov.
Pri súčasnom nastavení sociálneho systému, daní a odvodov sú podľa výpočtov RRZ mladí ľudia do veku 22 rokov v priemere čistými príjemcami, a to prostredníctvom verejných služieb ako vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a podpora rodín. Ľudia v produktívnom veku 23 až 62 rokov tvoria zdroje rozpočtu najmä cez dane z práce, odvody a daň z pridanej hodnoty (DPH). Dosiahnutím dôchodkového veku sa človek cez dôchodkový systém a rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť opätovne stáva čistým poberateľom.
Výsledky generačných účtov ukazujú presun fiškálneho bremena na budúce generácie. "Zatiaľ čo dnes narodené dieťa (ročník 2023) počas svojho života z verejných rozpočtov dostane o 100.000 eur viac, ako do neho zaplatí, budúce generácie detí by museli čeliť opačnej situácii a naopak zaplatiť o 60.000 eur viac v prípade, ak by mali všetky záväzky súčasných ročníkov, vrátane existujúceho dlhu, zaplatiť," vyčíslila RRZ v aktuálnej správe o udržateľnosti z apríla tohto roka.
Poukázali na to, že v najbližších 50 rokoch na Slovensku výrazne ubudne ľudí v produktívnom veku. Dôvodom je dlhodobo nižšia úroveň úhrnnej plodnosti, ako aj zvyšovanie dĺžky života. "Podiel ľudí v produktívnom veku v populácii klesne z dnešných 55,6 % na asi 45,5 %. Naopak, podiel seniorov na populácii sa zvýši z dnešnej pätiny na skoro tretinu," vyčíslili ekonómovia.
Časť z efektov starnutia obyvateľstva sa podľa nich zmierni postupným zvyšovaním dôchodkového veku. Ten by mal stúpať tak, aby sme na dôchodku boli približne 20 rokov. Výrazný rast populácie s vekom medzi 70 a 90 rokmi však preváži a náklady spojené so starnutím budú rásť. "Naše verejné financie dnes vyzerajú tak, ako by sa žiadne starnutie nekonalo," upozornili Pastorek a Šuster.
Pripomenuli, že v minulosti došlo k niektorým opatreniam, ktoré mali byť prípravou na toto obdobie. Príkladom je zavedenie druhého dôchodkového piliera, ktorý mal odľahčiť budúce náklady z prvého piliera, zvyšovanie veku odchodu do dôchodku či zmierňovanie rastu úrovne penzií.
"Prínos týchto opatrení bol však do veľkej miery zneutralizovaný inými opatreniami, napríklad zavedením 13. dôchodkov, rodičovského dôchodku, alebo znížením odvodov do druhého piliera bez toho, aby sa takto získané zdroje použili na ozdravenie verejných financií, a nie na financovanie nových opatrení," zdôraznili.
Pri svojej analýze vychádzali z tzv. generačných účtov, ktoré RRZ uverejňuje v každoročnej Správe o udržateľnosti verejných financií. Ide o súhrnný účet, ktorý hovorí o tom, koľko priemerný človek danej generácie počas svojho života zaplatí do rozpočtu a koľko z neho naopak získa v rôznej forme verejných služieb a transferov.
Pri súčasnom nastavení sociálneho systému, daní a odvodov sú podľa výpočtov RRZ mladí ľudia do veku 22 rokov v priemere čistými príjemcami, a to prostredníctvom verejných služieb ako vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a podpora rodín. Ľudia v produktívnom veku 23 až 62 rokov tvoria zdroje rozpočtu najmä cez dane z práce, odvody a daň z pridanej hodnoty (DPH). Dosiahnutím dôchodkového veku sa človek cez dôchodkový systém a rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť opätovne stáva čistým poberateľom.
Výsledky generačných účtov ukazujú presun fiškálneho bremena na budúce generácie. "Zatiaľ čo dnes narodené dieťa (ročník 2023) počas svojho života z verejných rozpočtov dostane o 100.000 eur viac, ako do neho zaplatí, budúce generácie detí by museli čeliť opačnej situácii a naopak zaplatiť o 60.000 eur viac v prípade, ak by mali všetky záväzky súčasných ročníkov, vrátane existujúceho dlhu, zaplatiť," vyčíslila RRZ v aktuálnej správe o udržateľnosti z apríla tohto roka.
