Vlani bolo počas štúdia zamestnaných 26 % Európanov vo veku 15 až 29 rokov. Približne 71 % zostalo mimo pracovného trhu a tri percentá si aktívne hľadali prácu popri škole.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 3. decembra (TASR) - Slovenskí študenti majú v porovnaní s európskym priemerom popri škole menej pracovných skúseností. Na Slovensku bolo vlani mimo pracovného trhu 94 % študentov vo veku 15 až 29 rokov. V priemere pracovalo popri štúdiu len šesť percent slovenských študentov, čo je štyrikrát menej ako priemer Európskej únie (EÚ). Upozornil na to analytik zo Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš na základe údajov Eurostatu.
Vlani bolo počas štúdia zamestnaných 26 % Európanov vo veku 15 až 29 rokov. Približne 71 % zostalo mimo pracovného trhu a tri percentá si aktívne hľadali prácu popri škole. "Mladí popri štúdiu najviac pracujú v Holandsku, na Islande, v Dánsku, Švajčiarsku či Nórsku. Pracuje alebo si popri štúdiu aktívne hľadá prácu viac ako 60 % študentov. U nás je to desaťkrát menej, čo v konečnom dôsledku znamená menšiu intenzitu práce, menej skúseností a menej možností byť vystavený problémom, ktoré treba riešiť kreatívne," uviedol Kočiš.
Doplnil, že bez zohľadnenia štúdia je na Slovensku vo veku 15 až 24 rokov miera participácie na pracovnom trhu na úrovni 27 %, čo je v porovnaní s EÚ priemerom o 14 % menej. Vo veku 20 až 24 rokov je podľa neho počet žien mimo pracovného trhu vyšší ako mužov, a to v skupine študujúcich aj tých, ktorí nechodia do školy. Výraznejší rozdiel je pri neštudujúcich, pričom u žien je to 16,8 % a u mužov 6,8 %.
"V čase rýchlej technologickej a demografickej zmeny bude práve vyššie a najmä dlhodobejšie zapojenie mladých na pracovnom trhu jedným z kľúčových faktorov ekonomického rastu. Okrem samotného pomeru v zapojení sa na trhu práce je dôležitá aj intenzita samotnej práce. Jednou z najdôležitejších vlastností, ktorú môžu a potrebujú mladí ľudia získať je schopnosť prispôsobiť sa, nepanikáriť a dobre reagovať na okamžité výzvy, ktoré pracovný trh často prináša," priblížil Kočiš.
Analytik upozornil, že na Slovensku ovplyvňuje mladých ľudí na pracovnom trhu aj materská a rodičovská dovolenka. Tá spôsobuje aj rodové rozdiely pri mzdách, ktoré sú na úrovni 18 %, čo je výrazne viac ako je priemer EÚ, a to 13 %. Ďalším problémom podľa neho je nízka miera ekonomickej aktivity, ktorá v mladom veku bráni skoršiemu osamostatneniu sa a odsťahovaniu sa od rodičov. Mladí ľudia opúšťajú rodičovský dom s priemerným vekom 31 rokov.
Vlani bolo počas štúdia zamestnaných 26 % Európanov vo veku 15 až 29 rokov. Približne 71 % zostalo mimo pracovného trhu a tri percentá si aktívne hľadali prácu popri škole. "Mladí popri štúdiu najviac pracujú v Holandsku, na Islande, v Dánsku, Švajčiarsku či Nórsku. Pracuje alebo si popri štúdiu aktívne hľadá prácu viac ako 60 % študentov. U nás je to desaťkrát menej, čo v konečnom dôsledku znamená menšiu intenzitu práce, menej skúseností a menej možností byť vystavený problémom, ktoré treba riešiť kreatívne," uviedol Kočiš.
Doplnil, že bez zohľadnenia štúdia je na Slovensku vo veku 15 až 24 rokov miera participácie na pracovnom trhu na úrovni 27 %, čo je v porovnaní s EÚ priemerom o 14 % menej. Vo veku 20 až 24 rokov je podľa neho počet žien mimo pracovného trhu vyšší ako mužov, a to v skupine študujúcich aj tých, ktorí nechodia do školy. Výraznejší rozdiel je pri neštudujúcich, pričom u žien je to 16,8 % a u mužov 6,8 %.
"V čase rýchlej technologickej a demografickej zmeny bude práve vyššie a najmä dlhodobejšie zapojenie mladých na pracovnom trhu jedným z kľúčových faktorov ekonomického rastu. Okrem samotného pomeru v zapojení sa na trhu práce je dôležitá aj intenzita samotnej práce. Jednou z najdôležitejších vlastností, ktorú môžu a potrebujú mladí ľudia získať je schopnosť prispôsobiť sa, nepanikáriť a dobre reagovať na okamžité výzvy, ktoré pracovný trh často prináša," priblížil Kočiš.
Analytik upozornil, že na Slovensku ovplyvňuje mladých ľudí na pracovnom trhu aj materská a rodičovská dovolenka. Tá spôsobuje aj rodové rozdiely pri mzdách, ktoré sú na úrovni 18 %, čo je výrazne viac ako je priemer EÚ, a to 13 %. Ďalším problémom podľa neho je nízka miera ekonomickej aktivity, ktorá v mladom veku bráni skoršiemu osamostatneniu sa a odsťahovaniu sa od rodičov. Mladí ľudia opúšťajú rodičovský dom s priemerným vekom 31 rokov.