September je pre akciové trhy zvyčajne najhorším mesiacom, pretože ho v priemere zakončujú v strate.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR) - September je pre akciové trhy zvyčajne najhorším mesiacom, pretože ho v priemere zakončujú v strate. Tento rok to však neplatilo a väčšina indexov skončila v zelených číslach. Informoval o tom v piatok analytik investičnej platformy Portu Marek Malina.
"Na prelome júla a augusta sa po prudkom náraste nezamestnanosti v USA začali investori obávať, že najväčšia ekonomika môže smerovať do recesie. Narušenie optimistického sentimentu však trvalo len krátko a nálada spotrebiteľov sa ohľadom budúceho rastu akcií dostala na najvyššiu hodnotu od roku 2017. Akciové indexy tak v septembri spoznali hneď niekoľko nových maxím," uviedol Malina.
K tomu podľa neho pomohlo aj dlho očakávané znižovanie úrokových sadzieb v USA, keď Fed zrazil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) na 4,75 až päť percent. Bankári sa podľa Malinu priklonili k tomuto razantnejšiemu zníženiu najskôr z obáv z prílišného ochladenia americkej ekonomiky.
"Inflácia sa zdá byť skrotená, ale súčasne spomaľuje aj rast miezd a nezamestnanosť klesla na 4,2 %. Dlhodobo by úrokové sadzby mali zostať v okolí troch percent. Podľa šéfa Fedu Jeroma Powella sa totiž USA k takmer nulovým sadzbám, aké boli od roku 2008 do 2022, už nevrátia," vysvetlil analytik.
Na trhy podľa neho dobre zapôsobilo aj niekoľko pozitívnych prichádzajúcich makrodát na čele s infláciou, ktorá v eurozóne v auguste spomalila na 2,2 % z júlových 2,6 %. Je to najnižšia hodnota od júla 2021 a už sa blíži k dvojpercentnému inflačnému cieľu.
"Na prelome júla a augusta sa po prudkom náraste nezamestnanosti v USA začali investori obávať, že najväčšia ekonomika môže smerovať do recesie. Narušenie optimistického sentimentu však trvalo len krátko a nálada spotrebiteľov sa ohľadom budúceho rastu akcií dostala na najvyššiu hodnotu od roku 2017. Akciové indexy tak v septembri spoznali hneď niekoľko nových maxím," uviedol Malina.
K tomu podľa neho pomohlo aj dlho očakávané znižovanie úrokových sadzieb v USA, keď Fed zrazil svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu (p. b.) na 4,75 až päť percent. Bankári sa podľa Malinu priklonili k tomuto razantnejšiemu zníženiu najskôr z obáv z prílišného ochladenia americkej ekonomiky.
"Inflácia sa zdá byť skrotená, ale súčasne spomaľuje aj rast miezd a nezamestnanosť klesla na 4,2 %. Dlhodobo by úrokové sadzby mali zostať v okolí troch percent. Podľa šéfa Fedu Jeroma Powella sa totiž USA k takmer nulovým sadzbám, aké boli od roku 2008 do 2022, už nevrátia," vysvetlil analytik.
Na trhy podľa neho dobre zapôsobilo aj niekoľko pozitívnych prichádzajúcich makrodát na čele s infláciou, ktorá v eurozóne v auguste spomalila na 2,2 % z júlových 2,6 %. Je to najnižšia hodnota od júla 2021 a už sa blíži k dvojpercentnému inflačnému cieľu.