Bratislava 16. apríla (TASR) - Zánik schengenského priestoru by priniesol členským krajinám iba straty. Len samotný akt uzavretia vnútorných hraníc medzi štátmi Schengenu by podľa odhadov Európskej komisie priniesol náklady vo výške minimálne 18 miliárd eur. Domnieva sa bezpečnostný analytik Milan Žitný.

"K tomu treba prirátať ďalšie dôležité položky - skľučujúce dlhotrvajúce zápchy na hraničných priechodoch, nekonečné kolóny nákladných áut, rapídne zníženie obchodného obratu a príjmov nielen v prihraničných oblastiach, ktoré žijú z takzvanej nákupnej turistiky a služieb, súčasne by nastal útlm turistického ruchu a s ním spojených sekundárnych služieb, a samozrejme, treba očakávať aj radikálne zvýšenie výdavkov zo štátnych rozpočtov na ochranu štátnych hraníc," pripomenul pre TASR Žitný.

Podľa jeho ďalších slov v konečnom dôsledku by aj spoločná európska mena stratila opodstatnenie a s najväčšou pravdepodobnosťou by zanikla, ako varujú ekonomickí analytici. "Je dnes preto v životnom záujme všetkých členských štátov schengenského priestoru udržať jeho súčasnú podobu. To bude možné len striktnou ochranou vonkajších hraníc a hraničných priechodov na všetkých vstupoch do schengenského priestoru, ich čo najvyššou, ak už nie stopercentnou nepriedušnosťou a zásadne jednotnou politikou všetkých zúčastnených krajín. Aktuálne návrhy a pokusy o legislatívne zmeny súčasných pravidiel Dublinských dohovorov tak, aby každý členský štát mal povinnosť prijať na svojom území imigrantov bez ohľadu na to, v ktorej krajine vstúpili na územie Európskej únie, v kombinácii s povinnými, nekompromisne záväznými kvótami, však idú proti snahám o udržanie Schengenu," pokračoval bezpečnostný analytik.

Podčiarkol, že "každá krajina, ktorá nebude s týmito zmenami súhlasiť - a prvé reakcie naznačujú, že ich nebude málo - si bude riešiť problémy s nelegálnou migráciou samostatne. To sme už videli vlani v Maďarsku alebo v Rakúsku, prípadne v spolupráci so susedmi, ako to vidno na koordinácii Vyšehradskej štvorky. Aj Rakúsko sa dnes spolieha najmä na seba a bez ohľadu na pripravované zmeny v legislatíve začalo budovať pre očakávaný nával ilegálnych migrantov zo severnej Afriky, cez Taliansko, do Európy pásmo plotov na rakúsko-talianskej hranici. Treba zdôrazniť, že reakčná doba európskych politických orgánov v rozhodovacích procesoch na dynamické udalosti súvisiace s migráciou je na úrovni pretekov záhradných slimákov s africkými antilopami. Preto by sa mala Európska komisia koncentrovať na operatívnu stránku problému dovtedy, až kým politické špičky únie nenájdu spoločný modus operandi s dlhodobým a pre všetkých zúčastnených uspokojivým účinkom. Ak to nedokážu, schengenský priestor síce možno zostane na papieri, v skutočnosti ale prestane fungovať," pokračoval Žitný.

"Katastrofický scenár bude potom vyzerať tak, že problémy, ktoré sa budú v dôsledku rozporov hromadiť, dosiahnu také rozmery, že problém spoločnej jednotnej Európy sa bude javiť ako malicherný a nebude prakticky nikoho zaujímať," zdôraznil.