Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenská ekonomika podľa neho potrebuje podstatne vyšší rast, najmä ak má dôjsť ku konvergencii k bohatším ekonomikám.
Autor TASR
Bratislava 22. decembra (TASR) - Slovenské podnikateľské prostredie čelí viacerým výzvam, jednou z nich je fakt, že slovenské vlády sa dlhodobo pozerajú na tento sektor ako na zdroj daní, nie ako na zdroj bohatstva krajiny. Upozornil na to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana, ktorý v súvislosti so zhodnotením tohtoročného smerovania domáceho hospodárstva vníma schválený konsolidačný balíček ako jedno z najvýznamnejších opatrení tohto roka.
"Prejavuje sa to v neúmernej byrokratickej záťaži či častých zmenách legislatívy. Najnovšie je to konsolidačný balíček. Ten síce nepriamo pomohol aj podnikateľom, pretože veľmi pravdepodobne zabráni výraznému rastu rizikovej prirážky na štátnych dlhopisoch, ktorá sa premieta aj do ceny financovania slovenských podnikov. Konsolidácia sa však neudeje zefektívnením verejných výdavkov. Práve naopak. Zvýši sa daňové zaťaženie podnikateľov o viac ako jednu miliardu eur," uviedol analytik.
Pozornosť upriamil ďalej na fakt, že novú daň z finančných transakcií budú musieť platiť aj firmy, ktoré sú v strate. O sumu vynaloženú na novú daň klesnú zdroje podnikov na investície, čo sa prejaví v pomalšom raste ekonomiky v budúcich rokoch, doplnil. Hospodárstvo by tak podľa neho malo rásť pomalšie o 0,5 % v porovnaní s tým, keby štát konsolidoval znižovaním vlastných výdavkov.
"Vo výsledku tak vláda obetuje tvorbu bohatstva za to, aby mohla plošne dotovať spotrebu energií či plošne poskytovať 13. dôchodok dôchodcom. Konsolidačný balíček tak bude najzásadnejším negatívnym faktorom ekonomiky v budúcom roku. Doplatia na to aj zamestnanci pomalším rastom ich miezd," priblížil Ďurana.
Slovenská ekonomika podľa neho potrebuje podstatne vyšší rast, najmä ak má dôjsť ku konvergencii k bohatším ekonomikám. V tejto súvislosti poukázal na citeľne slabší ekonomický rast domácej ekonomiky v treťom štvrťroku tohto roka a taktiež na pokles investícií a exportu. Hospodársky rast tak bol najnižší za posledných päť štvrťrokov. Príčinu vidí analytik v rastúcich nákladoch vstupov a v recesii v Nemecku.
"Prejavuje sa to v neúmernej byrokratickej záťaži či častých zmenách legislatívy. Najnovšie je to konsolidačný balíček. Ten síce nepriamo pomohol aj podnikateľom, pretože veľmi pravdepodobne zabráni výraznému rastu rizikovej prirážky na štátnych dlhopisoch, ktorá sa premieta aj do ceny financovania slovenských podnikov. Konsolidácia sa však neudeje zefektívnením verejných výdavkov. Práve naopak. Zvýši sa daňové zaťaženie podnikateľov o viac ako jednu miliardu eur," uviedol analytik.
Pozornosť upriamil ďalej na fakt, že novú daň z finančných transakcií budú musieť platiť aj firmy, ktoré sú v strate. O sumu vynaloženú na novú daň klesnú zdroje podnikov na investície, čo sa prejaví v pomalšom raste ekonomiky v budúcich rokoch, doplnil. Hospodárstvo by tak podľa neho malo rásť pomalšie o 0,5 % v porovnaní s tým, keby štát konsolidoval znižovaním vlastných výdavkov.
"Vo výsledku tak vláda obetuje tvorbu bohatstva za to, aby mohla plošne dotovať spotrebu energií či plošne poskytovať 13. dôchodok dôchodcom. Konsolidačný balíček tak bude najzásadnejším negatívnym faktorom ekonomiky v budúcom roku. Doplatia na to aj zamestnanci pomalším rastom ich miezd," priblížil Ďurana.
Slovenská ekonomika podľa neho potrebuje podstatne vyšší rast, najmä ak má dôjsť ku konvergencii k bohatším ekonomikám. V tejto súvislosti poukázal na citeľne slabší ekonomický rast domácej ekonomiky v treťom štvrťroku tohto roka a taktiež na pokles investícií a exportu. Hospodársky rast tak bol najnižší za posledných päť štvrťrokov. Príčinu vidí analytik v rastúcich nákladoch vstupov a v recesii v Nemecku.
