Dva hlavné zdroje na financovanie dekarbonizácie v slovenskom priemysle sú plán obnovy a Modernizačný fond.
Autor TASR
Bratislava 28. novembra (TASR) - Kapitálové náklady na dekarbonizáciu v odvetviach cementu, oceliarstva a chemického priemyslu na Slovensku od roku 2023 do 2030 môžu dosiahnuť výšku od 1,59 do 1,98 miliardy eur. Vyplýva to z analýzy dekarbonizácie slovenského priemyslu, ktorú vypracovala manažérsko-konzultačná firma Pedal Consulting.
Dva hlavné zdroje na financovanie dekarbonizácie v slovenskom priemysle sú plán obnovy a Modernizačný fond. "V Operačnom programe Slovensko 2021-2027 sú environmentálne ciele uvedené v rámci cieľa 2 s názvom Zelená, nízkouhlíková Európa. Zameriavajú sa na zlepšenie energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie s alokáciou 4,2 miliardy eur z Európskeho fondu regionálneho a rozvojového fondu (ERDF) a Kohézneho fondu," priblížila firma Pedal Consulting.
Výzvy majú obmedzené možnosti pre financovanie dekarbonizácie priemyselných odvetví. Väčšina financií investovaných do dekarbonizácie budú zo súkromných finančných zdrojov, s doplnením verejných prostriedkov. Dekarbonizáciu je však možné financovať aj z medzinárodných zdrojov, ako napríklad z programov Horizont Európa, Clean Steel Partnership (CSP) či z Výskumného fondu pre uhlie a oceľ (RFCS), Inovačného fondu (IF), programu LIFE, ako aj z Investičného plánu európskeho ekologického dohovoru.
Dekarbonizácia je reakciou na zmenu klímy a na potrebu zmierniť jej vplyv. Ide najmä o priemyselné odvetvia, ktoré sú zodpovedné za významný podiel emisií skleníkových plynov - oceliarsky, cementársky a chemický sektor. Tieto odvetvia sa totiž spoliehajú na tradičné výrobné procesy, ktorých výsledkom sú významné emisie oxidu uhličitého.
Zámerom dekarbonizácie je tak ich transformácia na nízkouhlíkové alebo uhlíkovo neutrálne alternatívy pri zachovaní ich ekonomickej udržateľnosti. Reálnou cestou je podľa analýzy zavádzanie inovatívnych technológií, prijatie udržateľných postupov a významných investícií do výskumu a vývoja.
Dva hlavné zdroje na financovanie dekarbonizácie v slovenskom priemysle sú plán obnovy a Modernizačný fond. "V Operačnom programe Slovensko 2021-2027 sú environmentálne ciele uvedené v rámci cieľa 2 s názvom Zelená, nízkouhlíková Európa. Zameriavajú sa na zlepšenie energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie s alokáciou 4,2 miliardy eur z Európskeho fondu regionálneho a rozvojového fondu (ERDF) a Kohézneho fondu," priblížila firma Pedal Consulting.
Výzvy majú obmedzené možnosti pre financovanie dekarbonizácie priemyselných odvetví. Väčšina financií investovaných do dekarbonizácie budú zo súkromných finančných zdrojov, s doplnením verejných prostriedkov. Dekarbonizáciu je však možné financovať aj z medzinárodných zdrojov, ako napríklad z programov Horizont Európa, Clean Steel Partnership (CSP) či z Výskumného fondu pre uhlie a oceľ (RFCS), Inovačného fondu (IF), programu LIFE, ako aj z Investičného plánu európskeho ekologického dohovoru.
Dekarbonizácia je reakciou na zmenu klímy a na potrebu zmierniť jej vplyv. Ide najmä o priemyselné odvetvia, ktoré sú zodpovedné za významný podiel emisií skleníkových plynov - oceliarsky, cementársky a chemický sektor. Tieto odvetvia sa totiž spoliehajú na tradičné výrobné procesy, ktorých výsledkom sú významné emisie oxidu uhličitého.
Zámerom dekarbonizácie je tak ich transformácia na nízkouhlíkové alebo uhlíkovo neutrálne alternatívy pri zachovaní ich ekonomickej udržateľnosti. Reálnou cestou je podľa analýzy zavádzanie inovatívnych technológií, prijatie udržateľných postupov a významných investícií do výskumu a vývoja.