Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
ECB na nedávnom júnovom zasadnutí znížila svoje úrokové sadzby o 25 bázických bodov.
Autor TASR
Bratislava 4. júla (TASR) - Do júna budúceho roka by mohla Európska centrálna banka (ECB) postupne znížiť svoju depozitnú sadzbu zo súčasných 3,75 % na úroveň 2,5 %. V tom čase by mohlo ísť o tzv. neutrálnu úrokovú sadzbu, ktorá ekonomiku nebrzdí ani umelo nepodporuje. V aktuálnej analýze to predpokladajú ekonómovia VÚB banky. Zároveň však upozornili, že tento odhad je v súčasnosti veľmi neistý.
ECB na nedávnom júnovom zasadnutí znížila svoje úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Depozitná sadzba, od ktorej sa odvíjajú úroky na medzibankovom trhu, klesla zo 4 % na 3,75 %. V tejto chvíli analytici očakávajú ešte dve zníženia v tomto roku a ďalšie tri do polovice budúceho roka. Pri ďalšom znižovaní úrokov však bude centrálna banka podľa ekonómov opatrná a na každom zasadnutí sa bude rozhodovať na základe aktuálnych dát.
"Inflačné tlaky totiž môžu stále prichádzať najmä z trhu práce, keďže ekonomický rast sa má postupne zrýchľovať a miera nezamestnanosti, ktorá je aktuálne rekordne nízka, nemusí v menovej únii ani vôbec narásť," priblížili. Riziká pre infláciu stále existujú aj v geopolitickej oblasti. Naopak, od budúceho roka by mohla znižovať inflačné tlaky reštriktívna rozpočtová politika podľa nových pravidiel EÚ.
Odhad neutrálnej úrokovej miery je veľmi zložitý a spojený s veľkou neistotou, upozornili analytici. Aj preto, že sa v čase mení. "Kým v období po finančnej kríze zrejme dosahovala úroveň okolo nuly, v reálnom vyjadrení mohla byť aj záporná, pred ňou bola zasa citeľne vyššie. V normálnych časoch je totiž prirodzené, že spolu s hospodárskym rastom a preferenciou prítomnosti pred budúcnosťou bežné úroky dosahujú kladné úrovne nad úrovňou inflácie," vysvetlili.
Práve k týmto "normálnym časom" sa podľa nich po pandémii a následnom inflačnom šoku s najväčšou pravdepodobnosťou zase vraciame. V období pred finančnou krízou sa pritom depozitná sadzba ECB pohybovala od 1 do 3,75 %. "Aj preto neutrálnu úrokovú mieru odhadujeme niekde okolo spomínanej úrovne 2,5 %," doplnili ekonómovia VÚB. Zároveň však upozornili, že dovtedy sa v ekonomike môže veľa vecí zmeniť a ide tak len o "stredný" scenár prognózy vývoja v budúcnosti.
Tento očakávaný vývoj by podľa analytikov znamenal ďalší pokles krátkodobých úrokov na finančnom trhu. Naopak, dlhodobé niekoľkoročné sadzby nemusia klesať tak výrazne, pretože tie už s budúcim znižovaním sadzieb ECB počítajú.
ECB na nedávnom júnovom zasadnutí znížila svoje úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Depozitná sadzba, od ktorej sa odvíjajú úroky na medzibankovom trhu, klesla zo 4 % na 3,75 %. V tejto chvíli analytici očakávajú ešte dve zníženia v tomto roku a ďalšie tri do polovice budúceho roka. Pri ďalšom znižovaní úrokov však bude centrálna banka podľa ekonómov opatrná a na každom zasadnutí sa bude rozhodovať na základe aktuálnych dát.
"Inflačné tlaky totiž môžu stále prichádzať najmä z trhu práce, keďže ekonomický rast sa má postupne zrýchľovať a miera nezamestnanosti, ktorá je aktuálne rekordne nízka, nemusí v menovej únii ani vôbec narásť," priblížili. Riziká pre infláciu stále existujú aj v geopolitickej oblasti. Naopak, od budúceho roka by mohla znižovať inflačné tlaky reštriktívna rozpočtová politika podľa nových pravidiel EÚ.
Odhad neutrálnej úrokovej miery je veľmi zložitý a spojený s veľkou neistotou, upozornili analytici. Aj preto, že sa v čase mení. "Kým v období po finančnej kríze zrejme dosahovala úroveň okolo nuly, v reálnom vyjadrení mohla byť aj záporná, pred ňou bola zasa citeľne vyššie. V normálnych časoch je totiž prirodzené, že spolu s hospodárskym rastom a preferenciou prítomnosti pred budúcnosťou bežné úroky dosahujú kladné úrovne nad úrovňou inflácie," vysvetlili.
Práve k týmto "normálnym časom" sa podľa nich po pandémii a následnom inflačnom šoku s najväčšou pravdepodobnosťou zase vraciame. V období pred finančnou krízou sa pritom depozitná sadzba ECB pohybovala od 1 do 3,75 %. "Aj preto neutrálnu úrokovú mieru odhadujeme niekde okolo spomínanej úrovne 2,5 %," doplnili ekonómovia VÚB. Zároveň však upozornili, že dovtedy sa v ekonomike môže veľa vecí zmeniť a ide tak len o "stredný" scenár prognózy vývoja v budúcnosti.
Tento očakávaný vývoj by podľa analytikov znamenal ďalší pokles krátkodobých úrokov na finančnom trhu. Naopak, dlhodobé niekoľkoročné sadzby nemusia klesať tak výrazne, pretože tie už s budúcim znižovaním sadzieb ECB počítajú.
