Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, pretože náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.
Autor TASR
Bratislava 15. októbra (TASR) - Bežná slovenská domácnosť minie mesačne na nákup potravín približne pätinu zo svojich výdavkov. Uviedla to v analýze Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, pri príležitosti Svetového dňa potravy, ktorý sa pripomína 16. októbra.
"Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby," zdôraznila.
Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, pretože náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.
Upozornila, že počas 1. polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3,0 %. V júli tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo na 4,7 %, v auguste na 5,2 %. "Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme si v septembri 2019 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili o 4,9 % viac ako vlani," informovala.
Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ sú podľa analýzy v SR aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. "Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás," podčiarkla.
"Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 15 % slovenských domácností. Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch asi tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvoma dospelými osobami a jedným alebo dvoma deťmi. Spomedzi takto zložených domácností si poriadny obed nemôže dovoliť každý druhý deň iba asi 6 %," priblížila.
Uviedla tiež, že podľa údajov Eurostatu je obdobná situácia ako na Slovensku ešte u Litovčanov a Rumunov (v rozpätí 14 až 16 %). Najhoršie je na tom v rámci celej EÚ Bulharsko, kde si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť každý druhý deň až takmer tretina domácností. Naopak, najlepšie sú na tom Švédsko, Dánsko a Írsko, kde sa spomínaný problém týka maximálne dvoch domácností zo 100.
"Hoci sa sťažujeme na rast cien potravín a na ich nákup nám odchádza až pätina výdavkov, podľa prieskumov na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového odpadu, teda 0,3 kg potravinového odpadu denne. Je to isté, ako keď si kúpite každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo aj len dotkli, ho rovno vyhodíte do koša. Aj napriek tomu v rámci EÚ plytváme potravinami pomenej. Podľa štatistík končí v odpade najviac potravín v prepočte na obyvateľa v Holandsku. Najmenej sa plytvá potravinami v Grécku, na Malte, ale aj u našich susedov v ČR," spresnila analytička.
Napriek tomu, že potravinový odpad vzniká už pri samotnej výrobe, počas prepravy, v obchodoch, či v hoteloch a v reštauráciách, najviac sa ho podľa analýzy vyprodukuje práve v našich domácnostiach s odhadovaným podielom asi 40 %.
"Na Slovensku najčastejšie v odpadových nádobách domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla. Biologicky rozložiteľný odpad (odpad zo záhrad či potravín) sa podieľa dlhodobo na zmesovom komunálnom odpade asi 40 až 50 %. Práve kuchynský bioodpad, ktorý vzniká počas celého roka, je jeho neprehliadnuteľnou súčasťou. Existujú ale spôsoby, ako množstvo takéhoto bioodpadu eliminovať," upozornila.
V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je podľa Sadovskej ideálne nevytvárať žiadny alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohol rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho v rámci možností kompostovať, alebo ho umiestniť do hnedých odpadových nádob v obci podľa inštrukcií zberovej spoločnosti.
Sadovská dodala, že 16. október ako "Svetový deň potravy" bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete. Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa rieši, naopak, základný problém, a to nedostatok potravín a hladovanie.
"Potraviny patria medzi nevyhnutné tovary a služby, ktoré nakupujeme na dennej báze. Čím viac nám každý mesiac ukroja z našich rodinných rozpočtov, tým menej finančných prostriedkov nám zostáva na iné tovary a služby," zdôraznila.
Za európskym priemerom Slovensko zaostáva, pretože náklady na potraviny a nealkoholické nápoje tvoria z celkových nákladov domácností Európskej únie v priemere 12 %.
Upozornila, že počas 1. polroka 2019 boli na Slovensku ceny potravín a nealkoholických nápojov medziročne vyššie o 3,0 %. V júli tempo ich medziročného zdražovania zrýchlilo na 4,7 %, v auguste na 5,2 %. "Podľa najaktuálnejších údajov Štatistického úradu SR sme si v septembri 2019 za potraviny a nealkoholické nápoje priplatili o 4,9 % viac ako vlani," informovala.
Hoci potraviny v posledných mesiacoch dražejú, v rámci EÚ sú podľa analýzy v SR aj naďalej ôsme najnižšie ceny potravín a nealkoholických nápojov. "Na druhej strane, u všetkých našich susedov z V4 (v Maďarsku, Českej republike či Poľsku) nakúpime potraviny v priemere lacnejšie ako u nás," podčiarkla.
"Na Slovensku síce nehladujeme, ale poriadny obed každý druhý deň nie je samozrejmosťou pre 15 % slovenských domácností. Najviac sa tento problém týka starších ľudí žijúcich osamotene alebo domácností jedného dospelého s maloletým dieťaťom (v oboch prípadoch asi tretina). Naopak, najmenej sa do spomínanej situácie dostávajú domácnosti s dvoma dospelými osobami a jedným alebo dvoma deťmi. Spomedzi takto zložených domácností si poriadny obed nemôže dovoliť každý druhý deň iba asi 6 %," priblížila.
Uviedla tiež, že podľa údajov Eurostatu je obdobná situácia ako na Slovensku ešte u Litovčanov a Rumunov (v rozpätí 14 až 16 %). Najhoršie je na tom v rámci celej EÚ Bulharsko, kde si mäsový obed alebo jeho vegetariánsku alternatívu nemôže dovoliť každý druhý deň až takmer tretina domácností. Naopak, najlepšie sú na tom Švédsko, Dánsko a Írsko, kde sa spomínaný problém týka maximálne dvoch domácností zo 100.
"Hoci sa sťažujeme na rast cien potravín a na ich nákup nám odchádza až pätina výdavkov, podľa prieskumov na Slováka pripadá ročne až 111 kg potravinového odpadu, teda 0,3 kg potravinového odpadu denne. Je to isté, ako keď si kúpite každý deň v reštaurácii hlavné jedlo a bez toho, aby ste sa ho čo aj len dotkli, ho rovno vyhodíte do koša. Aj napriek tomu v rámci EÚ plytváme potravinami pomenej. Podľa štatistík končí v odpade najviac potravín v prepočte na obyvateľa v Holandsku. Najmenej sa plytvá potravinami v Grécku, na Malte, ale aj u našich susedov v ČR," spresnila analytička.
Napriek tomu, že potravinový odpad vzniká už pri samotnej výrobe, počas prepravy, v obchodoch, či v hoteloch a v reštauráciách, najviac sa ho podľa analýzy vyprodukuje práve v našich domácnostiach s odhadovaným podielom asi 40 %.
"Na Slovensku najčastejšie v odpadových nádobách domácností končia chlieb a pečivo, ovocie a zelenina, mliečne výrobky, ale aj zvyšky uvareného nedojedeného jedla. Biologicky rozložiteľný odpad (odpad zo záhrad či potravín) sa podieľa dlhodobo na zmesovom komunálnom odpade asi 40 až 50 %. Práve kuchynský bioodpad, ktorý vzniká počas celého roka, je jeho neprehliadnuteľnou súčasťou. Existujú ale spôsoby, ako množstvo takéhoto bioodpadu eliminovať," upozornila.
V súlade s princípmi cirkulárnej ekonomiky je podľa Sadovskej ideálne nevytvárať žiadny alebo aspoň zbytočný potravinový odpad. Pomôcť by mohol rozumnejší prístup k samotným nákupom potravín, správne uskladňovanie potravín, ale napríklad aj poznanie rozdielu medzi dátumom spotreby a minimálnej trvanlivosti. Ak už kuchynský odpad vznikne, je dobré ho v rámci možností kompostovať, alebo ho umiestniť do hnedých odpadových nádob v obci podľa inštrukcií zberovej spoločnosti.
Sadovská dodala, že 16. október ako "Svetový deň potravy" bol vyhlásený v roku 1979 na konferencii Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo FAO. Uznávaný je vo viac ako 150 krajinách po celom svete. Kým v bohatších krajinách sa počas tohto dňa rieši téma nových technológií pri produkcii potravinových surovín, v chudobnejších sa rieši, naopak, základný problém, a to nedostatok potravín a hladovanie.
