Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Energetický sektor sa podľa analýzy od roku 2015 regulačne zásadne nezmenil.
Autor TASR
Bratislava 27. augusta (TASR) - Elektrická "daň" dosiahla v prvej polovici tohto roka 31 eur/megawatthodinu (MWh), čo je o 17 % viac ako hodnota 26,5 eura/MWh z roku 2015. Referenčná domácnosť ročne na tejto fiktívnej dani zaplatí 71,3 eura, v roku 2015 to bolo 60,8 eura. Vyplýva to z aktuálnej analýzy INESS (Institute of Economic and Social Studies).
Energetický sektor sa podľa analýzy od roku 2015 regulačne zásadne nezmenil. Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) narástla z vtedajších 21,82 eura/MWh na dnešných 26,2 eura/MWh, teda o viac ako 20 %. "Môže za to najmä rok 2017, kedy skokovo prišla väčšina tohto nárastu. Hoci už niekoľko rokov panuje v pripájaní nových obnoviteľných zdrojov energie(OZE) tzv. stop stav, historický dlh voči distribučkám (nie je presne vykalkulovaný, ale odhadom 400 až 610 miliónov eur) si nemilosrdne vyžaduje peniaze z TPS," tvrdí analýza.
"V roku 2018 už dlh nenarástol, za čo vďačíme aj vyšším trhovým cenám elektriny (doplatkom vykrývaný rozdiel je nižší). Od roku 2015 sa prakticky zastavil aj dovtedy dramatický nárast nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, čo je ďalšia významná zložka TPS," konštatuje INESS.
"Do výpočtov sme podľa našej metodológie zarátali aj dlhodobý dividendový priemer SEPS. Prevádzkovateľ prenosovej siete má monopolné privilégium a táto dividenda tak pochádza z koncových cien elektriny. Dividenda by miesto kŕmenia štátneho rozpočtu mohla byť využitá na zníženie prenosových poplatkov, či sa iným spôsobom vrátiť k spotrebiteľom. V pôvodnej Elektrickej dani sme rátali za obdobie 2008 až 2017 s priemerom ročných dividend vo výške 32,8 milióna eur. Keďže ale dividendy pokračovali v nadpriemernej výške, za obdobie 2008 až 2018 rátame s priemerom 35,5 milióna eur. Pri mierne vyššej priemernej spotrebe sa táto zložka zvýšila z 1,15 eura/MWh na 1,22 eura/MWh," spresnil analytik INESS Martin Vlachynský.
Sadzba spotrebnej dane na elektrinu 1,32 eura/MWh sa podľa neho nemenila, mierne sa ale zmenil pomer spotreby elektriny túto daň platiacich (firemní spotrebitelia) a neplatiacich spotrebiteľov, preto v našom výpočte figuruje (rozpočtová prognóza 2017) suma 0,37 eura/MWh (z 0,49 eura/MWh).
Odvod spotrebiteľov do Národného jadrového fondu (NJF), slúžiaci na financovanie budúcich nákladov zatvárania jadrových elektrární, je podľa Vlachynského inflačne viazaný a aktuálne je s hodnotou 3,21 eura/MWh len o 1 eurocent vyšší, ako bol v čase počítania pôvodnej Elektrickej dane. Väčší skok nastane až v júli s hodnotou o 6 eurocentov vyššou.
"Pomyselná Elektrická daň, tak ako ju zadefinoval INESS, je v prvej polovici roka 2018 na úrovni okrúhlych 31 eur/MWh, čo je o 17 % viac ako hodnota 26,45 eura/MWh z roku 2015. Referenčná domácnosť ročne na tejto fiktívnej dani zaplatí 71,3 eura ročne, v roku 2015 to bolo 60,8 eura. Pre porovnanie, cena elektriny (komodity) na Pražskej energetickej burze je aktuálne mierne pod 50 eur/MWh, v roku 2015 sa pohybovala okolo 30 eur/MWh," dodal Vlachynský.
Energetický sektor sa podľa analýzy od roku 2015 regulačne zásadne nezmenil. Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) narástla z vtedajších 21,82 eura/MWh na dnešných 26,2 eura/MWh, teda o viac ako 20 %. "Môže za to najmä rok 2017, kedy skokovo prišla väčšina tohto nárastu. Hoci už niekoľko rokov panuje v pripájaní nových obnoviteľných zdrojov energie(OZE) tzv. stop stav, historický dlh voči distribučkám (nie je presne vykalkulovaný, ale odhadom 400 až 610 miliónov eur) si nemilosrdne vyžaduje peniaze z TPS," tvrdí analýza.
"V roku 2018 už dlh nenarástol, za čo vďačíme aj vyšším trhovým cenám elektriny (doplatkom vykrývaný rozdiel je nižší). Od roku 2015 sa prakticky zastavil aj dovtedy dramatický nárast nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia, čo je ďalšia významná zložka TPS," konštatuje INESS.
"Do výpočtov sme podľa našej metodológie zarátali aj dlhodobý dividendový priemer SEPS. Prevádzkovateľ prenosovej siete má monopolné privilégium a táto dividenda tak pochádza z koncových cien elektriny. Dividenda by miesto kŕmenia štátneho rozpočtu mohla byť využitá na zníženie prenosových poplatkov, či sa iným spôsobom vrátiť k spotrebiteľom. V pôvodnej Elektrickej dani sme rátali za obdobie 2008 až 2017 s priemerom ročných dividend vo výške 32,8 milióna eur. Keďže ale dividendy pokračovali v nadpriemernej výške, za obdobie 2008 až 2018 rátame s priemerom 35,5 milióna eur. Pri mierne vyššej priemernej spotrebe sa táto zložka zvýšila z 1,15 eura/MWh na 1,22 eura/MWh," spresnil analytik INESS Martin Vlachynský.
Sadzba spotrebnej dane na elektrinu 1,32 eura/MWh sa podľa neho nemenila, mierne sa ale zmenil pomer spotreby elektriny túto daň platiacich (firemní spotrebitelia) a neplatiacich spotrebiteľov, preto v našom výpočte figuruje (rozpočtová prognóza 2017) suma 0,37 eura/MWh (z 0,49 eura/MWh).
Odvod spotrebiteľov do Národného jadrového fondu (NJF), slúžiaci na financovanie budúcich nákladov zatvárania jadrových elektrární, je podľa Vlachynského inflačne viazaný a aktuálne je s hodnotou 3,21 eura/MWh len o 1 eurocent vyšší, ako bol v čase počítania pôvodnej Elektrickej dane. Väčší skok nastane až v júli s hodnotou o 6 eurocentov vyššou.
"Pomyselná Elektrická daň, tak ako ju zadefinoval INESS, je v prvej polovici roka 2018 na úrovni okrúhlych 31 eur/MWh, čo je o 17 % viac ako hodnota 26,45 eura/MWh z roku 2015. Referenčná domácnosť ročne na tejto fiktívnej dani zaplatí 71,3 eura ročne, v roku 2015 to bolo 60,8 eura. Pre porovnanie, cena elektriny (komodity) na Pražskej energetickej burze je aktuálne mierne pod 50 eur/MWh, v roku 2015 sa pohybovala okolo 30 eur/MWh," dodal Vlachynský.
