Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Výraznejšie oživenie rastu ekonomiky v najbližšom období neočakávajú.
Autor TASR
Bratislava 5. decembra (TASR) – Dôvod medziročného poklesu tempa rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v 3. štvrťroku na 1,3 % je treba hľadať najmä v spomalení externého dopytu. Naopak, slovenskú ekonomiku ťahal nahor výlučne domáci dopyt. Spomaľovanie rastu ekonomiky bolo pravdepodobne zvýrazňované aj domácimi štrukturálnymi problémami, ktoré sa prejavujú na strate konkurencieschopnosti časti ekonomiky. Uviedli to vo štvrtok analytici v reakcii na údaje zverejnené Štatistickým úradom SR. Výraznejšie oživenie rastu ekonomiky v najbližšom období neočakávajú.
"Rast slovenskej ekonomiky podľa očakávaní zabezpečoval výlučne domáci dopyt. Naopak, podobne ako už naznačovali čísla zahraničného obchodu, čistý export z rastu HDP aj v treťom štvrťroku uberal až tri percentuálne body," uviedol analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Slovenským exportérom sa už druhý kvartál v rade nedarilo medziročne zvyšovať svoje vývozy, ktoré tak boli nižšie o 0,2 %. Naopak, dynamika rastu dovozov sa medziročne zrýchlila na 3,3 %.
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej sa slabosť nemeckého priemyslu už prenáša aj na slovenský priemysel, ktorý je na Nemecko a celkovo EÚ výrazne napojený. "Aj keď je tu impulz novej automobilky, ktorý pomáha v priemyselnej produkcii aj v zahraničnom obchode, slabšie externé prostredie naplno kompenzovať nedokáže," myslí si Muchová.
Podľa Koršňáka bol silnejší rast dovozov ťahaný jednak stále rastúcim domácim dopytom, ale pravdepodobne aj rastúcou dovoznou náročnosťou časti výroby. "Detailnejšie čísla priemyslu a zahraničného obchodu naznačujú, že problémy by mohol hlásiť najmä subdodávateľský reťazec automobilového priemyslu, kde by domácu produkciu mohla vytláčať silnejúca zahraničná konkurencia," upozornil Koršňák.
Analytik VÚB Michal Lehuta zdôraznil, že k rastu ekonomiky prispeli najmä nové investície, ktoré sa v treťom štvrťroku zvýšili až o 7,8 % a bez nich by HDP vykázal mierny pokles. V rastovom teritóriu ostala aj spotreba domácností a to o 1,8 % a spotreba verejnej správy, ktorá sa zvýšila o 3,7 %. Muchová však pripomenula, že tempo rastu spotreby domácností oproti predchádzajúcemu štvrťroku spomalilo. Slabší výkon podľa nej naznačovali už údaje maloobchodných tržieb, ktoré boli napriek slušnému stavu na trhu práce a rastu disponibilného príjmu veľmi slabé.
Čísla ekonomiky v treťom štvrťroku podľa Koršňáka sklamali. Slovensko podľa analytika zhoršilo kvalitu podnikateľského prostredia, stráca konkurencieschopnosť, a tým aj atraktivitu krajiny v očiach zahraničných investorov. "Zásadnejšie oživenie ekonomického rastu preto neočakávame, skôr naopak, spomalenie ekonomického rastu na Slovensku by mohlo mať dlhodobejší charakter a nemuselo by významnejšie reagovať ani na prípadne oživenie externého dopytu," dodal Koršňák.
Analytici Slovenskej sporiteľne podľa Muchovej znížili odhad rastu HDP na tento rok o 0,1 percentuálneho bodu, keď očakávajú priemer roka na úrovni 2,4 % HDP. V roku 2020 by sa rast mohol priblížiť k 2,3 % HDP. "Domáci dopyt ostáva stále v slušnej kondícii, ale oblaky nad externým prostredím sa nerozplynuli," upozornila Muchová. Rizikom podľa nej stále zostáva konečná podoba brexitu, neistota z pomalšieho rastu Nemecka, eurozóny a Číny či nedoriešené spory v zahraničnom obchode, ako aj postupné štrukturálne zmeny v automobilovom sektore.
"Rast slovenskej ekonomiky podľa očakávaní zabezpečoval výlučne domáci dopyt. Naopak, podobne ako už naznačovali čísla zahraničného obchodu, čistý export z rastu HDP aj v treťom štvrťroku uberal až tri percentuálne body," uviedol analytik UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia Ľubomír Koršňák. Slovenským exportérom sa už druhý kvartál v rade nedarilo medziročne zvyšovať svoje vývozy, ktoré tak boli nižšie o 0,2 %. Naopak, dynamika rastu dovozov sa medziročne zrýchlila na 3,3 %.
Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej sa slabosť nemeckého priemyslu už prenáša aj na slovenský priemysel, ktorý je na Nemecko a celkovo EÚ výrazne napojený. "Aj keď je tu impulz novej automobilky, ktorý pomáha v priemyselnej produkcii aj v zahraničnom obchode, slabšie externé prostredie naplno kompenzovať nedokáže," myslí si Muchová.
Podľa Koršňáka bol silnejší rast dovozov ťahaný jednak stále rastúcim domácim dopytom, ale pravdepodobne aj rastúcou dovoznou náročnosťou časti výroby. "Detailnejšie čísla priemyslu a zahraničného obchodu naznačujú, že problémy by mohol hlásiť najmä subdodávateľský reťazec automobilového priemyslu, kde by domácu produkciu mohla vytláčať silnejúca zahraničná konkurencia," upozornil Koršňák.
Analytik VÚB Michal Lehuta zdôraznil, že k rastu ekonomiky prispeli najmä nové investície, ktoré sa v treťom štvrťroku zvýšili až o 7,8 % a bez nich by HDP vykázal mierny pokles. V rastovom teritóriu ostala aj spotreba domácností a to o 1,8 % a spotreba verejnej správy, ktorá sa zvýšila o 3,7 %. Muchová však pripomenula, že tempo rastu spotreby domácností oproti predchádzajúcemu štvrťroku spomalilo. Slabší výkon podľa nej naznačovali už údaje maloobchodných tržieb, ktoré boli napriek slušnému stavu na trhu práce a rastu disponibilného príjmu veľmi slabé.
Čísla ekonomiky v treťom štvrťroku podľa Koršňáka sklamali. Slovensko podľa analytika zhoršilo kvalitu podnikateľského prostredia, stráca konkurencieschopnosť, a tým aj atraktivitu krajiny v očiach zahraničných investorov. "Zásadnejšie oživenie ekonomického rastu preto neočakávame, skôr naopak, spomalenie ekonomického rastu na Slovensku by mohlo mať dlhodobejší charakter a nemuselo by významnejšie reagovať ani na prípadne oživenie externého dopytu," dodal Koršňák.
Analytici Slovenskej sporiteľne podľa Muchovej znížili odhad rastu HDP na tento rok o 0,1 percentuálneho bodu, keď očakávajú priemer roka na úrovni 2,4 % HDP. V roku 2020 by sa rast mohol priblížiť k 2,3 % HDP. "Domáci dopyt ostáva stále v slušnej kondícii, ale oblaky nad externým prostredím sa nerozplynuli," upozornila Muchová. Rizikom podľa nej stále zostáva konečná podoba brexitu, neistota z pomalšieho rastu Nemecka, eurozóny a Číny či nedoriešené spory v zahraničnom obchode, ako aj postupné štrukturálne zmeny v automobilovom sektore.
